AFC11.cz    Diskusní fórum    Pravidla    FAQ    Hledat    Uživatelé    Registrace    Přihlášení 
odeslat nové téma  Odpovědět na téma
Prepad
mimika


Založen: 05. 12. 2009
Příspěvky: 28
Bydliště: Komárno, SK
Odpovědět s citátem
Prepad

Semir a Jan sedeli v kancelárii a odpočívali. Nemali hlásené žiadne búračky, naháňačky, vraždy všetko bolo v poriadku.
Semir začne rozhovor“ Ty počuj, čo budete s Katrin dnes večer robiť. Mohli by ste prísť ku nám, Andrea sa ma stále pýta na Katrin. Vieš odkedy je doma na materskej nestýka sa veľmi s ľuďmi. No čo povieš, prídete? Jan...? Počúvaš ma...?“
Jan sa strhne zo snenia a povie“jasné, že ťa počúvam. Hovoril si niečo o jedle.“.
„Nie, pýtal som sa na Katrin. No prídete alebo nie?“.
„Musím ti niečo povedať. Dnes chcem požiadať Katrin o ruku. Myslíš, že je to dobrý nápad? A ešte tu mám aj prstienky, pozri.“ Ukazuje mu dva krásne prstene, a pozerá sa na Semira s obavami v očiach.
„Pravdaže je to dobrý nápad, a sú nádherné. Už bolo načase, ste spolu asi deväť mesiacov. Blahoželám.“ usmieva sa na partnera.
„Vieš čo máš pravdu, už je pravý okamih. Idem aj tak za ňou teraz do banky, a spýtam sa jej na tú večeru. To by bolo pravé miest na zasnúbenie.“ Zdvihol sa zo stoličky, obliekol si sako“ Tak sa zatiaľ maj, večer sa stretneme“ a odišiel zo stanice.

Keď vošiel do banky, zahľadel sa pomedzi stojacich ľudí, blúdil pohľadom až jeho oči našli svoje miesto pre tú najkrajšiu ženu v budove. Prikradol sa poza ňu a zakryl jej rukami obe oči “kto je to?“ spýtal sa.
Ona odpovedala“ myslím, že nejaký policajt, ktorého milujem nadovšetko. Uhádla som?“ smeje sa.
„Ako vždy. Aj ja ťa milujem, Katrin.“ Pobozká ju Jan. Katrin mala vlasy dlhé až po plecia, vo farbe gaštanu. Oči krásne zelené a úsmev úprimný a jasný.
„Jan ešte som neskončila s robotou, musím zájsť do trezoru a niečo tam vybaviť. Počkaj ma tu, a nevybavuj za mňa žiadne pôžičky, otváranie účtov ani nič podobné, rozumel si? Raz to stačilo!“ upozorňovala ho.
„To s tým pánom bola nehoda, on chcel pomoc. Ale teraz budem ticho sedieť a ani sa nepohnem, možno si ma nevšimnú.“ Žartoval. Katrin odišla a on poslušne sedel a rozmýšľal nad večerou. Dlho tam nesedel a vyrušil ho zhon ktorý sa stupňoval. Ľudia utekali von a kričali. Vtedy si Jan všimol, že k nim idú piati zamaskovaný a ozbrojený muži. Jeden z nich držal Katrin a pri hlave mala priloženú zbraň. Ďalší vystrelil do vzduch aby sa ľudia upokojili. Po zaznení výstrelu každý zastal a ani sa nepohol. Vyskočil na stôl a zreval “ak sa niekto pohne namierim mu guľku priamo medzi oči, jasné? Všetci prejdite sem“ ukázal do časti budovy, čo najďalej od dverí“ a ľahnite si tvárou k zemi! Hneď!“. Ľudia sa začali presúvať na určené miesto a robili presne čo im nakázal. Iba Jan zostal stáť. Podišiel k nemu jeden zo zamaskovaných a namieril mu zbraňou do tváre, spýtal sa „a ty máš aký problém? Si hluchý alebo sprostý? Hmm?“
Jan mu odpovedal“ nie som ani sprostý ani hluchý. Ale som jej priateľ, takže by som uvítal aby ste ju pustili.“
„Takže ty chceš aby sme pustili tvoju babu, čo? A ty si myslíš že sme debili, my ju potrebujeme aby nám otvorila trezor.“ Vravel mu naštvane z očí do očí.
„Pôjdem s vami aj ja ale jej neublížte, dobre?“
„V poriadku, ale žiadne pokusy, jasné.“ otočil sa ku svojej skupine a vravel“ dvaja tu zostanú, a zastrelia každého kto sa pohne.“ Pri tom postrčil do Jana.
Katrin, ktorej po tvári stekali slzy bola prinútená zadať heslo ku vstupu do trezoru. Zobrali všetky peniaze čo tam boli. Vracali sa späť a ostatný ležali poslušne na zemi. Jana a Katrin pustili a prikázali im ľahnúť si. V tom okamihu jedna žena dostala záchvat strach vstala a stačila gombík alarmu, ten sa rozozvučal celou miestnosťou. Jeden zo zlodejov sa nahneval a vystrelil po nej. Jan utekal, čo mu sily stačili aby ju stiahol zemi, pribehol k nej v pravý čas a skočil po nej. Obaja spadli na zem ale Janovi guľka poškrabala rameno. Vytiahol zbraň a začal strieľať, jedného trafil. Keď sa zlodeji spamätali z toho, že sa strieľa opätovali ju Janovi. Ale jemu došli náboje a bol v kaši ale poriadnej kaši. Pribehol k nemu jeden chlap vytrhol mu zbraň z rúk nasilu ho postavil, potom mu vrazil zozadu do hlavy pištoľou a Jan sa zosypal k zemi. Keď sa Jan prebudil tak zistil, že má spútané lepiacou páskou nohy aj ruky. Vedľa neho ležala Katrin tiež spútaná. Začal si myslieť, že spútali každého ale mýlil sa iba oni dvaja sa nemohli pohnúť. Začul ako kroky, ktoré sa približovali a tak zdvihol hlavu. Nad ním stál muž so zbraňou a vyškieral sa na neho“ Tak ty si fízel. Ani za svet ti nezišlo na um, povedať mi to. Kvôli tebe sme stratili jedného chlapa.“
Jan mu odpovedal“ ak ti mám pravdu povedať tak som veľmi rád, že je vás o jedného menej.“ Za tie slová ho kopol do brucha“ Myslíte si že odtiaľto odídete a nič sa vám nestane? O tom vážne pochybujem, určite sem ta chvíľu dorazí polícia.“
„Zaspal si dobu, kamarát oni sú už dávno tu. Kecajú nám stále nejaké blbosti. Chceš sa pozrieť von z okna?“ Jan prikývol a zlodej mu uvoľnil nohy. Chytil ho za zranené rameno a ťahal ho ku oknu. Jan sa pozrel a videl celú obkľúčenú banku. Keď sa zjavil v okne, všetci policajti na neho namierili, potom čo mu pri spánku priložili zbraň, stiahli sa a pochopili, že je to rukojemník. Jana zas vtiahli dnu a posadili ho vedľa Katrin, ktorá sa na neho pozerala so strachom v očiach. Jan jej chcel niečo pekné povedať ale v tom mu zazvonil mobil vo vrecku. Lupiči sa na neho pozreli a vytiahli mu telefón, pozreli sa kto mu volá. Jan zbadal meno a povedal, že to je jeho partner a dohodli sa tak, že keď mu nezdvihne tak sa niečo muselo stať. Pravdaže si to všetko vymyslel. Zlodeji mu dovolili zobrať mobil ale má povedať že je v poriadku.
„Prosím, Richter?“
„Ahoj, už si zistil či prídete ku nám na večeru?“
„Ak budeme stíhať tak prídeme, vieš tu v banke je až príliš veľa ľudí.“
„Ste v poriadku? Vieš čo som zistil tých zlodejov čo sme minulý týždeň prenechali oddeleniu krádeží, dnes vylúpili ďalšiu banku.“
„A si si istý že už skončili, nemyslíš že to trvá ešte aj teraz“ snažil sa naviesť Semira ku zdravému premýšľaniu, a zdá sa že sa mu to aj podarilo.
„Chceš mi povedať, že vylúpili banku kde pracuje Katrin a že ešte stále sú tam zavretý. A vy ste tam tiež ako rukojemníci?“
„Presne tak ale už budem musieť končiť lebo mám ešte povinnosti.“
„Takže oni teraz stoja vedľa teba a čakajú na koniec telefonovania? Hneď som tam, veľa šťastia a buď opatrný!“ dopovedal Semir a vyrazil ku banke, dal tiež vedieť šéfke čo sa deje a ona povedala, že sa tam stretnú.
Keď Jan položil mobil, zlodeji mu vrazili do tváre lebo spomenul banku, a to ešte nevedeli čo všetko vie jeho partner. Jan padol späť na zem s rozbitým nosom z ktorého sa mu valila krv. O päť minút zazvonil telefón na Katrinom stole, lupiči chvíľu váhali a potom sa rozhodli, že to nevezmú oni ale Jan. Postavil sa a zobral do rúk slúchadlo, priložil si ho k uchu a počúval: “Kto je tam?“.
Jan odpovedal“ Som jeden z rukojemníkov a ja mám s vami volať. Čo by ste potrebovali?“
„Najprv sa chceme uistiť že ste všetci v poriadku, nikto nieje zranení?“
„Nie nikto nieje zranení.“
„Dobre. Tak a teraz sa ich spýtajte aké majú požiadavky.“
Jan sa otočil k vydieračom spýtal sa ich.
„Povedali, že chcú pristaviť pred banku auto, ktoré nebude napichnuté a nechcú žiadne triky. Rozumiete?“
„Dobre, všetko pripravíme ale najprv musia niekoho pustiť.“
Jan povedal únoscom, čo od nich policajti očakávajú.“ pustite aspoň ženy. Muži tu môžu ostať.“
Zlodej mu odpovedá“ nie nikoho nepustíme pokým tu nebude to auto. A teraz im to povedz fízel.“
Vyjednávači sa pýtajú Jana“ Vy ste policajt? Prečo ste mi to nepovedali? To je teraz jedno, skúste vyjednávať ďalej.“
A Jan to skúšal“ Máte predsa nás, na čo chcete aj tie ženy. Veď to vám neublíži keď ich pustíte, máte ešte viac ako 15 ľudí v zálohe, čo ho sa tak bojíte?“
„Dobre, dobre všetky ženy môžu odísť až na tvoju priateľku.“ Na celú miestnosť zakričal“ všetky ženské nech vstanú a vypadnú ale hneď“.
Ženy sa zdvihli a vyšli von, tam ich čakali policajti, ktorý ich odniesli ku sanitke, tam ich ošetrili a potom sa začali policajti vypytovať na podrobnosti. Pred bankou zastavilo BMW a z neho vyšiel Semir. Utekal za šéfkou, ktorú zbadal ako sa rozpráva s policajtom ktorý vedie vyšetrovanie. Keď k nim dobehol spýtal sa čo majú nové, oznámili mu všetko čo vedeli.

Jan sa pýtal únoscov prečo nepustili aj Katrin.
„To preto, že potrebujeme mať poistku keby ti niečo zišlo na um. A ešte je aj veľmi pekná, neviem či ti ju necháme, možno si ju so sebou zoberieme aby sme sa zabavili.“ Usmieval sa a podišiel ku Katrin a pohladil ju po vlasoch. Jan sa naštval a skočil po ňom vrazil mu do tváre a rozbil mu obočie. Ibaže on mal zviazané ruky. Jeden z únoscov vystrelil a zasiahol Jana rovno do pravej nohy. V tichých bolestiach padol k zemi, a prudko dýchal. Ten výstrel bolo počuť aj vonku a Semir sa takmer zbláznil z toho, že nevedel čo sa vnútri deje. Semir zavolal do banky aby zistil čo sa stalo. Zdvihol to jeden z vydieračov.
„Čo sa tam stalo? Kto je zranený?“ pýta sa Semir.
„Neboj sa hneď nič vážneho sa nestalo. Iba jeden to schytal do nohy za to že si dovoľoval.“
„Kto je zranený?“
„Jeden sprostý fízel. A čo teba do toho?“ a zložil mu to.
Semir bol taký nahnevaný, že chcel v trhnúť do budovy, v čom mu zabránili kukláči.
Jan ležal a musel si silno pridržiavať ranu, mal pocit že mu guľka prestrelila tepnu v nohe. Vydieračom povedali, že auto majú pristavené pri budove. Jeden zo zamaskovaných chytil Katrin a viedol ju ku dverám. Jan sa chcel postaviť tiež ale spadol späť. Zlodeji mu ešte neodpustili, čo spravil a podišiel k nemu chlapík s rozbitým obočím a kopol ho do brucha. Potom ešte raz a potom ešte a ešte. Všetko čo sa tam teraz dialo počul Semir v telefóne. Počul silné údery a Janove stonanie od bolesti. Potom ho zdvihli a povedali mu že on a jeho priateľka idú s nimi. Keď vyšli pred budovu namierili na nich zbrane ale nik nevystrelil pretože mali Jana a Katrin.
Jana držali dvaja muži lebo nevládal stáť sám na nohách, hlava mu ovísala na ramene a bol ako keby mimo. Semie sa snažil vydržať to ako sa len dalo, ale len ťažko zvládal pohľad na svojho partnera, ktorý vyzeral ako keby umieral. Zlodeji chceli dať Jana do kufra a Katrin na zadné sedadlo. Jan proti tomu namietal, lebo sa mu nevidelo rozumné nechať ju tam samu. Tak dlho protestoval, až Katrin poslali do kufra a Jan sedel v aute. Položili ho na sedadlo. Hneď ako sa pohli, Semir za nimi vyštartoval. Vydierači sa rozhodli, že im stačí jeden rukojemník a tak zamierili na Jana zbraň. On sa včas spamätal z bolesti a vrazil mu jednu do brucha. Potom sa začali biť ale Jan mal nevýhodu. Semir si všimol že auto sa pohybuje zo strany na stranu, a domyslel si že asi vznikol problém. Janovi sa podarilo zneškodniť na chvíľu všetkých v aute okrem vodiča a sám nevedel ako sa mu to podarilo. Vyšiel von z okna na streche auta a prešiel ku kufru ale tak to ho nevedel otvoriť. Semirove BMW bolo veľmi blízko a Jan preskočil na neho. Skočil mu na kapotu a vytiahol sa do vnútra auta. Semir bol rád, že zas vidí svojho priateľa živého, na otázky ako sa má nemali čas. Jan si vypýtal zbraň a znova vyšiel na kapotu. Vystrelil do zámku kufra a ten sa rozletel v ňom ležala Katrin a potešila sa že ho vidí. Jan preskočil späť na auto v ktorom bol stále jeden z únoscov, vytiahol Katrin a chcel s ňou ísť späť. Vydierač v tom okamihu prudko vytočilo zákrutu a Semirove BMW sa vzdialilo. Jan a Katrin museli čakať kým po nich príde. Za ten čas sa prebudili aj ostatný únoscovia. Jeden z nich vyšiel tiež hore na auto a začalil sa s Janom biť. Konečne sa BMW priblížilo a Katrin mohla skočiť, ona to stihla ale Jan nie. Katrin vošla do aute a prosila Semira aby mu pomohol. Ale už sa nedalo nijako pomôcť. Jan a ten chlapík sa zvalili z auta na zem a skotúľali sa dole po svahu. Auto so zlodejmi dostalo šmyk a rútili sa závratnou rýchlosťou na stavenisko. Tam narazili do sudov plných benzínu a všetko vyletelo do vzduchu. Na zem padali ako dážď peniaze, robotníci ktorý sa stihli vyhnúť výbuchu sa rozbehli aby trochu zbohatli. Jan a únosca sa ďalej kotúľali dole, nakoniec únosca narazil do kameňa a viac sa nepohol. Semir a Katrin sa rozbehli za Janom, ktorý ležal na zemi tiež bez pohnutia. Katrin si k nemu kľakla a plakala, zatiaľ čo Semir volal záchranku. Jan ledva dýchal ale zdvihol ruku aby jej utrel slzy z tváre. Usmial sa na ňu a povedal“ Milujem ťa. Vyber mi prosím z vrecka na saku krabičku.“.
Ona ju vytiahla a otvorila, našla tam dva prstienky.
Jan sa na ne pozrel a spýtal sa“ Katrin, chcel som si ťa vziať za ženu. Ale na čo by si bola teraz taká mladá vdova. Si krásna určite si niekoho nájdeš. Ale chcem aby si vedela, že si bola jediná žena v mojom živote, ktorú som miloval.“.
„To nehovor, lebo ty nezomrieš. A ja si ťa chcem vziať.“ odpovedala mu cez zaslzenú tvár.
Aj Semir sa ozval“ Jan ty neumrieš, ja to viem. Ty si predsa vždy prežil. A sľúbil si mi že k nám prídete na večeru, ja som Andrei nič nepovedal. Ty musíš žiť!!“
No vtedy už bolo počuť sirénu sanitky, ktorá ho naložila spolu s Katrin.

V nemocnici ich čakala šéfka a Andrea, ktorej to povedali. Jana hneď odviezli na sálu. Katrin ošetrili menšie škrabance ale inak bola úplne v poriadku po fyzickej stránke. Po psychickej bola strašne ranená a tiež aj Semir. Operácia trvala celú noc, všetci zaspali až na Semira, ten nemohol ani trochu oči privrieť. Vyčítal si, že tam nebol, sú predsa partneri mali by byť stále spolu. Vtedy sa otvorili dvere na operačke a ostatný sa zobudili.
Doktor im povedal“ jeho stav máme pod kontrolou, už by sa nemal zhoršiť. Bola to ťažká noc. Má ťažké postrelenie pravej nohy, pri ktorej stratil veľa krvi. Má vnútorné poranenia v oblasti hrudníka, a menší otras mozgu. Má veľké šťastie, že vôbec žije. A teraz musí odpočívať, za také dve hodiny by sa mal prebrať z narkózy.“ A odišiel.
Všetci si vydýchli. Andrea a šéfka povedali, že o dve hodiny prídu späť. Katrin vyhlásila, že si ide aspoň na chvíľu pospať. Semir tam zostal.

Po dvoch hodinách sa všetci opäť stretli v čakárni. Doktor im dovolil vojsť do izby kde na nich už čakal vysmiaty Jan. Katrin ho pobozkala, Semir sa s ním objal.
Jan vytiahol krabičku a povedal“ Katrin, chceš sa za mňa vydať? Sľubujem, že ťa budem milovať a chrániť do konca života.“
„Áno vezmem si ťa, a tiež ťa milujem.“ usmievala sa Katrin.
„Blahoželám!“ ozval sa Semir.

O tri mesiace neskôr sa konala veľkolepá svadba dvoch ľudí, ktorých láska vydržala bolesť, strach.
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
pajasekacka


Založen: 15. 10. 2008
Příspěvky: 48
Bydliště: Brno
Odpovědět s citátem
super povídka!! o mé oblíbenci
no jo Jan prostě nemůže požádat svou lásku o ruku, aniž by ho předtím padouši málem zabili či aspoň nenakopali Laughing

Tak ty si fízel. Ani za svet ti nezišlo na um, povedať mi to. Kvôli tebe sme stratili jedného chlapa.“
Jan mu odpovedal“ ak ti mám pravdu povedať tak som veľmi rád, že je vás o jedného menej.“
Já ho úplně vidím jak se při té odpovědi tváři Laughing Laughing Cool

povídka se ti moc povedla! a krásný happy end na konec Wink
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávuZobrazit autorovy WWW stránky
ahoj
mimika


Založen: 05. 12. 2009
Příspěvky: 28
Bydliště: Komárno, SK
Odpovědět s citátem
ďakujem
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Prepad
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Časy uváděny v GMT + 1 hodina  
Strana 1 z 1  

  
  
 odeslat nové téma  Odpovědět na téma