AFC11.cz    Diskusní fórum    Pravidla    FAQ    Hledat    Uživatelé    Registrace    Přihlášení 
odeslat nové téma  Odpovědět na téma
Zabijak policajtov
mimika


Založen: 05. 12. 2009
Příspěvky: 28
Bydliště: Komárno, SK
Odpovědět s citátem
Zabijak policajtov

Je pekný slnečný deň a Semir si ide vo svojom BMW po diaľnici A3 a zazvoní mu mobil.
„Gerkan, prosím?“ ozve sa do telefónu Semir.
„Ahoj, nemal si ma náhodou vyzdvihnúť pred mojím domom? A potom, že ja stále meškám.“ vraví jeho kolega Tom.
„No však sa hneď nehnevaj už idem za tebou, za chvíľu som pri tebe už som na A3 tak sa nestrachuj.“ Ukľudňuje ho s úsmevom Semir.
„Ja sa nebojím len o seba ale aj o teba čo nám povie šéfka, keď budeme zas meškať“ smeje sa mu do mobilu Tom.
Medzi tým sa po A3-jke rúti čierne Audi. Semir si ich všimne a vypáli po nich s nasadeným majáčikom na streche auta.Tom len počuje cez mobil nadávky a potom Semirove volanie centráli o pomoc .Keď sa chcel spýtať Semira čo sa tam deje začul len zopár hlasných buchnutí Semirov krik o pomoc a potom už len pípanie z mobilu. Tom si zložil telefón z ucha a nevydal zo seba ani hlások, len tam tak stál s otvorenými ústami. Potom sa spamätal a zavolal šéfke: “Haló, šéfka pošlite sanitku na diaľnicu A3, Semir mal haváriu!“
„Prosím, vás Tom on nemohol havarovať. Nebláznite!“ so smiechom mu hovorí na to šéfka.
„Ja nesrandujem ja som to všetko počul. No tak tam pošlite tú sanitku a ja tam pôjdem taxíkom.“hovorí Tom so strachom v hlase a zastavuje taxi. Nastúpi a ukáže vodičovi svoj policajný preukaz a tiež u povie aby išiel čo najrýchlejšie na miesto .Cestou sa Tomovi vybavovali znova a znova tie isté nárazy auta a Semirov krik. Keď dorazili na miesto vyskočil z taxíka a zamrazil ho pohľad na Semirove úplne zničené BMW. Rozbehol sa k autu našiel ho tam zakliesneného a v bezvedomí, opatrne ho vytiahol a začul prichádzajúcu sanitku.

Tom sedel v čakárni v nemocnici a hľadel do prázdna. Zo snenia ho prebral Andrein a šéfkin rýchly príchod .Andrea sa naň ho pozrela očami plných sĺz a pýtala sa čo sa stalo. Tom im to obom začal vysvetľovať „Volal som Semirovi kde je lebo sme sa mali stretnúť a on meškal. Povedal, že je už na A3 a za chvíľu je pri mne a vtedy som počul hlasné buchnutie a potom zas a zas keď to ustalo tak iba Semir kričal od bolesti. Keby som ho tak nenáhlil tak by nemal nehodu a my by sme tu teraz nečakali ale všetci by sme boli spolu na stanici a počúvali ako na nás kričíte, šéfka. Je mi to strašne ľúto Andrea, ja viem, že je to moja chyba a, že som za to všetko zodpovedný len ja. Prepáčte!“ a stými to slovami odišiel od nich preč. Andrea a šéfka sa naňho pozerali pokým nezašiel za roh čakárne. Po pár minútach našli Toma ako sedí v kaplnke, podišli k nemu a šéfka mu položila ruku na rameno. Zdvihol hlavu a pozrel na ne.
„Tom ja si nemyslím, že je to vaša vina, možno, že len nezvládol riadenie pri prenasledovaní toho čierneho Audi.“ Povedala mu s láskou v hlase šéfka. Tom pri týchto slovách otvoril ústa a povedal “No jasné, zrejme to nebola len nehoda zrejme to tak malo iba vyzerať ale je tiež možné, že sa to stále stalo kvôli mne.“ Hlesol.
„Tom ani ja ťa neobviňujem pretože ja viem, že ty za to nemôžeš. No tak sa s nami vráť späť do čakárne Semir nás tam potrebuje.“ Usmiala sa Andrea.Tom sa postavil a spolu odišli z kaplnky.
Prešli dve hodiny a žiadny lekár ešte nevyšiel z operačky. Prešli tri hodiny a Andrea pomaly zaspávala, bol to ťažký deň. No žiadne nové správy o Semirovi nemali. Prešlo päť hodín keď konečne vyšiel lekár aby im povedal ako na tom je Semir.
Podišiel k nim Tom zobudil Andreu lekár prehovoril“ podarilo sa nám ho stabilizovať ale je mimo ohrozenia života. Zajtra ráno sa sa prebudí z narkózy nemá zmysel tu zostávať na noc mali by ste sa všetci pobrať domov a vyspať sa.“ A odišiel. Tom sa s úľavou obrátil na ženy a tie si tiež vydýchli.
Šéfka im povedala“ počuli ste doktora mali by sme ísť domov no ja aspoň pôjdem určite. Dobrú noc.“rozlúčila sa s nimi šéfka a odišla.
Aj Andrea sa obrátila na Toma“ myslím, že by sme mali ísť už bude v poriadku aj keď ho nerada nechávam samého nevedel by, že sme tu. Ideš aj ty domov?“ spýtala sa nakoniec.
„ nie, ja tu zostanem ale ty choď. Mám taký pocit, že to predsa len nebola obyčajná autonehoda dám na neho pozor. Choď a vyspi sa.“ Pobozkal ju na líco. Len čo Andrea odišla Tom vošiel do Semirovej izby a sadol si do jedného z tvrdých kresiel.

Medzi tým sa Tomove tušenie naplnilo- dvaja muži v čiernych plášťoch vystúpili z Audi a namierili priamo do nemocnice. Prišli ku recepcii pýtali sa na Semira Gerkana, recepčná im povedala poschodie a číslo izby. Čo najviac potichu sa dostali na určitú chodbu a začali si vyťahovať zbrane.

Tom však začul pohyb na chodbe a spozornel, tiež vytiahol zbraň. Keď sa dvere do izby pomaly otvárali tak Tom najprv schmatol prvého za ruku a vykrútil mu z prstov pištoľ, ale nečakal, že budú dvaja a tak dostal silný úder päsťou do spánku. Tom však vrazil celou silou protivníkovi lakťom do brucha a ten zaskučal od bolesti, spadol na zem. Ale Tom mal už veľa práce s druhým bojovníkom, ten ho však sotil o posteľ a tam si Tom narazil hlavu o roh. Dvaja zločinci sa pozbierali a utiekli z izby. Tom ležal vedľa postele a volal šéfke „Nerád vás budím ale máme problém...“


Šéfka prišla čo najrýchlejšie ako vedela, stretla sa Tomom na chodbe pred Semirovou izbou. Stačil jej jeden pohľad na neho a vedela, že bol veľmi naštvaný lebo si nedal ani ošetriť trošku hlbšiu ranu nad pravým obočím.
Povedala mu“ dala som zavolať dvoch voľných policajtov, ktorý budú strážiť Semira ale teraz musíme ísť na stanicu a niečo vymyslieť.“
Tom nakoniec súhlasil až keď prišla Semirova stráž.

Po príchode na centrálu sa každý pustil do svojej práce:Tom začal prehľadávať podobné prípady policajtov, Andrea hľadala v počítači všetkých ľudí ktorých Semir dostal do väzenia a už sú na slobode, šéfka sedela vo svojej kancelárii a premýšľala o tom všetkom čo sa stalo za posledných pár hodín. Nadránom už boli všetci strašne unavený ale hlavne tom lebo on nespal celú noc.Šéfka musela odísť lebo mala stretnutie s policajným ministrom. Keď nastúpila do auta a prešla na diaľnicu mala pocit že ju niekto celý čas sleduje ale potom si to vysvetlila únavu. Pred policajným konzultom sa stalo niekoľko vecí naraz. Keď prechadzala z auta do budovy niekto ona nevie, že kto po nej začal strielať. Stihla sa skryť za svoje auto ale guľka ju škrabla nohu. Ten zmätok si však všimli na konzulte a poslali zopár ľudí to skontrolovať. Strelec si zrejme myslel, že spravil to čo mal a odišiel.

Tom prišiel za šéfkou do nemocnice len čo sa to dopočul. Našiel ju sedieť na posteli v ošetrovni.
Podišiel k nej , povedal“ ako sa máte šéfka? Vyzerá to tak, že tu nešlo o Semira ale o viacero ľudí.“
Odpovedala s unaveným hlasom“ Ďakujem, mám sa dobre bolo to len malé škrabnutie. Máte pravdu, mali by sme požiadať ostatných kolegov aby si zobrali voľno lebo nechcem aby niektorý skončil tak ako ja alebo Semir. A tiež aj Andreu. Boli ste sa už pozrieť na Semira, mne nedovolili ani vstať.“
„Nie ešte som za ním nebol ale ak sa neurazíte rád by som za ním šiel. A odpočiňte si!“ odišiel.
Prišiel ku Semirovej izbe pred ňou bola stráž a potichu vošiel dnu. Našiel Semira sedieť na posteli a čítať noviny, keď zbadal Toma odhodil ich a vzpriamil sa.
„Tak čo chytili ste ho? Čo to máš s tvárou? Čo sa ešte stalo? No tak hovor!“ vyhŕkol na neho zo všetkými týmito otázkami.
Tom sa usmial začal vysvetľovať:“ Tak po prvé nechytili sme ho ešte ani nevieme kto to bol. Včera som ťa tu v noci strážil a prišli taký dvaja chlapíci zrejme chceli dokončiť svoje dielo ale zabránil som im v tom. Najprv sme si mysleli, že niekto ide po tebe ale pred chvíľou sa to všetko vyvrátilo. Postrelili šéfku. Neboj sa je to len škrabnutie. Mali by sme ostatných kolegov poslať domov do bezpečia aby sa im nič nestalo.“
Semir tak hltal každé slovo nových informácií, že si zabudol zavrieť ústa.“ Tak to stačilo, musím sa vrátiť späť do práce, sám to nezvládneš, šéfka je tu v nemocnici ostatný idú domov a ta tam budeš sám, čo?“
„ Ty nikam nepôjdeš, mal si ťažkú nehodu, a keď sme pri tej nehode nevidel si náhodou kto ti to spravil?“ opýtal sa Tom a malou iskierkou nádeje.
„ Ty mi nemôžeš rozkazovať či niekam pôjdem alebo nie.“ Povie mu namrzne .
„Chceš sa staviť? Neviem, že kto tu má teraz väčšiu silu z nás dvoch. No tak spomenieš si na niečo?“ nedá sa odbiť Tom.
„ Pamätám si len toľko, že som začal prenasledovať to čierne Audi potom do môjho auta vrazili z boku a to ma vytlačilo z môjho pruhu a narazil som do nejakých prázdnych sudov na stavenisku potom som už len vyletel do vzduchu a padl som na zem, to je všetko čo si pamätám. Je mi ľúto viem že je to málo ale nič viac nemám.“ Spomínal si na hrozné spomienky Semir a pri tom vraštil tvár.
„ No nič aj to je niečo. Prídem za tebou niekedy poobede keď budem mať nová správy.“ Rozlúčil sa Tom a odišiel z izby.


Z nemocnice išiel rovno na stanicu. Keď prišiel poslal všetkých svojich kolegov domov pod zámienkou vlastného bezpečia. Len Andrea odmietala ísť domov povedala, že ona nikam nepôjde pokým nenájdu toho človeka, ktorý sa pokúsil zabiť jej manžela. Ibaže aj s ňou to Tom vybavil vysvetlil jej, že mu môže pomôcť z domu, bezpečia bude mu vyhľadávať dôležité veci v našom prípade ale bude doma. Začal na tom prípade pracovať ale ďaleko sa nedostal lebo neskôr, v úplne prázdnej stanici, zaspal. Keď sa prebral našiel na stole spis na ktorom spal, otvoril ho a začal čítať. Po tom čo dočítal mu to došlo, okamžite sa postavil zo stoličky zobral si sako a ten spi, utekal ku svojmu služobnému autu. Naštartoval a všetko si to ujasňoval v hlave, mal namierené do nemocnice za Semirom a šéfkou. Prišiel na to, že pred deviatimi rokmi sa stali podobné prípady, vtedy sa zistilo, že ide o zabijaka policajtov. Vtom čase zomreli štyria policajti ale páchateľov nechytili zakaždým im unikli. Povedal si, že teraz im už neutečie. Keď prišiel do nemocnice utekal za Semirom a našiel tam aj šéfku, ktorých vyrušil pri rozhovore. Obi dvaja zdvihli hlavy a pozreli sa na Toma. Vysvetlil im dôvod návštevy, keď porozprával načo všetko došiel, mal pocit, že mu neveria ale potom sa to ukázalo ako strach o neho.
„ Tom myslím, že by sme mali prenechať tento prípad FBI alebo niekomu inému, je viac ako nebezpečný. Ten chlapík je psychopat on nieje v poriadku zabíja policajtov len preto, že ich nemá rád, tak to by som mohla ja zabíjať mačky. Musím vás, Tom, z tohto prípadu odvolať, nechcem aby sa vám niečo stalo. Je mi to ľúto.“ Dopovedala šéfka. Tom sa pozrel na Semira ako na jeho podporu, že mu pomôže presvedčiť šéfku, ale ten len pomaly pokrútil hlavou a prehlásil“ Prepáč, parťák ale súhlasím so šéfkou je to príliš nebezpečné ja viem, že my sme toho nebezpečenstva zažili až-až, ibaže toto je niečo iné. Tu ide o naozajského debila on si neuvedumuje čo robí, alebo ak si to uvedomuje tak je ešte horší. Chápeš? Ja sa nebojím len o teba ale aj o svoju manželku, o Dietra, o Hoteho tu ide o viac nielen o teba.“ Vyjadril sa jasne Semir.
Tom sa chcel s nimi hádať ale potom sa na nich pozrel a uvidel čo sa stalo Semirovy ten mal ťažkú nehodu a šéfka sedí s previazanou nohou. Uvedomil si čo sa mu môže stať a nie iba jemu ale aj Andrei a ostatným.
„Dobre súhlasím, máte pravdu hneď teraz pôjdem odovzdať prípad Krajinskej polícii. Tak zatiaľ zbohom.“ S tými to slovami odišiel z nemocnice. Nastúpil do svojho modručkého Mercedesu a vyštartoval.

O pár kilometrov ďalej čakalo na svoj cieľ čierne Audi. Akonáhle zbadali policajný Mercedes vyštartovali po ňom. Tom musel zastaviť na benzínovej pumpe lebo sa mu míňal benzín. Vystúpil z auta natankoval a šiel zaplatiť, čo bola je osudová chyba, o ktorej však on ešte nevedel. Traja maskovaný zloduchovia išli ku pokladni tiež. Tom platil, keď v tom začul výkrik za jeho chrbtom „ nikto ani hnúť toto je prepad všetci si ľahnite na zem. „ poslušne ho počúvli a ľahli si, Tom si myslel, že bude lepšie najprv počkať až potom zaútočiť a tak si išiel ľahnúť ale zlodej ho zastavil“ Ty nie fízel ty ostaň stáť a pôjdeš pekne s nami počuješ?“ povedal posotil Toma ku dverám. Tom až teraz pochopil že tu nešlo o prepad ale o bandu zabijakov policajtov.
Ale bránil sa „ Počujte ja neviem čo so mnou chcete ale určite ste sa pomýlili“ klame“ nechajte ma ísť a ja vás nechám na pokoji, sľubujem.“ Snažil sa Tom.
„ Tak to teda nie pôjdeš s nami a hotovo, dobrú noc.“ Vytiahol z vačku vreckovku a malú fľaštičku ópia, nalial ho na vreckovku a pritiskol ku Tomovej tvári. Ten sa prestal brániť a padol na zem uspaný. Zdvihli ho a preniesli do auta.


V nemocnici sa Semir strhol zo spánku. Posadil sa na posteli a rozmýšľal či môže byť skutočnosť to čo videl. Zobral mobil z nočného stolíka a zavolal Tomovi chcel sa uistiť, že sa mu nič nestalo. Po pár prezvoneniach mu nikto nezdvihol, začal sa obávať najhoršieho ale stále sa mu snažil dovolať.

Tom ležal spútaný pevným povrazom, okolo zápästí a členkou, na zemi v nejakej tmavej, studenej miestnosti. Keď na neho vyliali ľadovú vodu prebral sa a začal sa triasť od zimy. S veľkou námahou sa posadil, poobzeral sa a všimol si, že vedľa neho stoja traja muži a už nemali masky na tvárach. Jeden z nich mal okuliare a bol strašne chudý, druhý bol vysoký a mal samé svaly na rukách, tretí bol nízky a mal blond vlasy pôsobil takým dojmom ako keby sa sem dostal náhodou a už chce ísť domov. Tom začul ako mu v saku zvoní mobil spýtavo sa pozrel na svojich únoscov, okuliarnatý dostal povel aby mu rozviazal ruky, keď tak spravil povedal, že má zdvihnúť a povedať, že je v poriadku.
Tom zdvihol“ haló?“
„Ach, ahoj už som sa začal báť čo je s tebou. Si v poriadku?“ pýta sa do telefónu Semir.
„ Som úplne v poriadku“ pričom dal veľký dôraz na slovo úplne“ nič mi nieje práve som odovzdal ten prípad únoscom, vlastne krajinskej“ schytal do hlavy úder päsťou“, prepáč už bude musieť končiť mám nejakú dôležitú prácu.“ dopovedal Tom.
„ Jasné, chápem už ťa nebudem vyrušovať a ďalej sa venuj tej svojej práci.“ A zložil Semir, pochopil, že sa niečo stalo a tak vyskočil z postele a utekal do šéfkinej izby. Tá sa spýtala čo sa deje a on jej vysvetlil,že práve volal s Tomom a nezdal sa mu mu v poriadku aj keď to povedal.“ Hovoril niečo o únoscoch a potom som počul buchnutie myslím že mu jednu vrazilia potom, že má dôležitú prácu ale veď sme mali odovzdať prípad a dnes mal predsa už voľno. Šéfka ja viem, že sa mu niečo muselo stať a nič dobrého to nebolo. Verte mi!“ všetko to rýchlo zo seba vysipal.
Šéfka sa na neho pozrela a povedala“ Ja vám verím Semir ibaže kde môže byť a čo sa mu stalo? Musíme ho nájsť.“ Len čo to dopovedala zavolala Andrei, že má vystopovať Tomove číslo. Ibaže Andrea zistila, že už má vypnutý mobil, a nedá sa lokalizovať.


Tom dúfal, že Semir pochopil čo sa mu snažil povedať. Ten krpatý na neho dával pozor medzi tým čo sa ďaľší dvaja radili. Tom na to išiel takticky a začal vyjednávať“ vidíš oni ťa ani nepotrebujú vystačia si aj dvaja. Koľko máš rokov, vyzeráš dosť mlado. Máš rodičov? Určite by neboli radi keby vedeli čo robíš unášaš ľudí.“
Blondín sa usmial a povedal mu aby čušal. Tom však neposlúchol a ďalej hovoril, keď mal tých jeho rečí únosca už dosť podišiel k nemu opäť mu zviazal ruky a prelepil mu ústa lepiacou páskou a previazal čiernou šatkou oči. Odišiel z miestnosti a nechal tam Toma samého ležať na studenej zemi. On mal však už vymyslený plán predtým sa poobzeral po miestnosti a vedel čo sa kde nachádza. Začal sa plaziť k miestu kde vedel že je ostrý drôt a prerezával povraz pokým ho celkom nerozrezal a mal voľné ruky. Dal si dole šatku z očí a tiež si rozviazal nohy a strhol si pásku z úst. Postavil sa porozhliadol sa našiel okno, na ktorom však boli mreže, musel vymyslieť ako sa cez ne dostať. Hľadal po zemi vec ktorou by si pomohol na slobodu a vtedy si uvedomil, že mobil má vlastne vo vačku ale je vypnutý. Zapol si mobil a zavolal Semira:“ Semir, to som ja.“ Šepkal Tom do telefónu.
„Tom si v poriadku lebo predtým si sa mi tak nezdal. Uniesli ťa?“ pýtal sa náhlivo.
„Hej, uniesli ma traja muži a neviem kde som nachvíľu ma nechali samého aspoň ja si tak myslím. Sú to tí zabijaci policajtov.“ šepkal a obzeral sa či ešte nejdú započul pípanie a zistil, že má takmer vybitú baterku na mobile.
Semir pokračoval“ naboj sa už ťa Andrea lokalizuje vďaka mobilu hlavne neskladaj počuješ, haló Tom čo sa deje odpovedz! Ale vtedy sa prerušilo spojenie lebo Tomova batéria vypovedala službu.
„ Haló Semir, Semir počuješ haló.“ vypol sa mu mobil “Do čerta, sakra!“ zanadával si Tom. No tiež začul že sa tí traja vracajú späť. Skryl sa za dverami, takže keď otvoria oni ho najprv neuvidia a on môže zaútočiť. Dvere sa otvorili a vošli dnu nachvíľu sa zdalo, že Tom by mohol utiecť ale to si ho všimol ten svalnáč a schytil ho pod krk a pritisol ku stene. Tom sa nemohol nadýchnuť ale zato mohol kopnúť svalnáča do brucha, ten ho pustil Tom padol na zem ale rýchlo sa pozbieral. Vstal zhodil k zemi toho vychudnutého a potom aj krpca. Vybehol von z miestnosti a utekal po schodoch hore na poschodie lebo dúfal, že tade bude viesť cesta von. Pri utekaní sa obzrel a zbadal že za ním beží svalnáč, rozbehol sa ešte rýchlejšie a to už bol vonku. Vtedy sa však ozval výstrel a Tom padol k zemi. Svalnáč pribehol ako prvý z únoscov a zdvihol ho hore. Tom si držal ľavú nohu, v ktorej mal dierku od guľky.
„To bola chyba. Chceli sme ťa zabiť rýchlo a takmer bez bolestne ale teraz budeš umierať pomaly a budeš ľutovať že si sa vôbec niekedy narodil alebo stal polišom.“ S ukrutným úsmevom mu hovoril. Keď pribehli ostatný dvaja tak Tom vedel, že spravil zle keď sa snažil ujsť.


Semir so šéfkou prišli na stanicu kde ich Andrea privítala ale Semir bol taký naštvaný, že nemal chuť sa vítať. Preklínal toho kto vymyslel mobili na baterku aj keď netušil ako inak by mali fungovať.
„Šéfka musíme niečo spraviť musíme Toma odtiaľ dostať. Andrea nič nevieš spraviť s tým lokalizovaním!? Niečo sa predsa musí dať spraviť!!“ kričal Semir na Andreu, ktorá za nič nemohla ale vedela že sa bojí nielen o svojho partnera ale aj kamaráta.
„Semir, niečo vymyslíme neboj sa Tom bude v poriadku, ver mi.“ upokojovala ho Andrea.Semir sa na ňu pozrel a ospravedlnil sa jej za svoje správanie a že sa bojí len o Toma, ona mu odpustila a pobozkala ho.


Tento raz už nebol Tom v tej tmavej miestnosti presunuli ho do obývačky kde ho priviazali ku stoličke. Povedali mu že má prísť ich šéf a chce sa s ním stretnúť. Prešla asi polhodiny keď sa na príjazdovej ceste ozvalo prichádzajúce auto ich bossa. Dvere sa otvorili, a stál v nich vysoký muž s kozou briadkou, dlhým hnedým plášťom, a vysokými čižmami na nohách. Povýšeneckým pohľadom sa pozrel na Toma, z jeho tváre sa nedalo vyčítať či bude veľmi trpieť alebo len trochu.
Povedal“ Teší ma že vás spoznávam vrchný komisár Kranich. Musím vám však povedať, že skôr či neskôr zomriete. A tak by som sa vás chcel spýtať na vaše posledné želanie.“ Chladnokrvne sa pri tom usmieval.
Tom na neho pozrel a „Aj mňa teší. A vybral by som si radšej tú druhú možnosť, zomrieť až neskôr. Čo sa týka môjho posledného želania, chcel by som zavolať svojmu partnerovi aby som mu povedal aký chcem mať pohreb. Čo poviete, dá sa to splniť?“ spýtal sa Tom. Ich boss prikývol a dal rozviazať Tomovi ruky, a podal mu mobil. Tom vytočil Semirove číslo a priložil si ho k uchu:“ Semir, tu Tom.“.
Na druhej strane telefónu sa ozval prekvapený hlas Semira“ Tom? Si to naozaj ty? Si v poriadku?“.
Tom odpovedá „ Ak je človek ktorý má prestrelenú nohu, je unesený a za chvíľu ho zabijú, v poriadku tak som v úplnom poriadku. Teraz vážne, povedali, že za chvíľu ma zabijú tak som sa chcel s tebou rozlúčiť, mal som ťa naozaj veľmi rád Semir a povedz to aj ostatným.“ zdržoval ako najviac vedel.
„Dobre, chápem už musíš vydržať len dve minúty a máme ťa. S tou vraždou to myslíš vážne, nemôžu ťa predsa len tak jednoducho zabiť. Sprav niečo po kým neprídeme!“ vravel Semir.
„Naozaj si myslíš že ma len tak jednoducho nechajú popraviť bol by som rád ale viem, že také jednoduché to zas nebude.“ vysvetľuje.
„Už ťa máme si na nejakej opustenej chatke pri jazere. Za chvíľu sme tam, drž sa, a Tom... aj ja ťa mám veľmi rád.“ A zložil mu. Nasadol do svojho BMW a spolu s posilami vyštartovali na záchrannú akciu.
Aj Tom zložil mobil a podal ho naspäť jeho majiteľovi, ten sa usmial a zviazal mu ruky. Povedal svalnáčovi aby ho vyviedol z obývačky von. Odprevadili ho až mólo jazera. Tam zastali a postavili Toma chrbtom k jazeru, vedel, že Semir to nestihne a aj keby to stihol jeho vždy môžu zastreliť. Ledva sa opieral o zranenú nohu, ktorá sa mu triasla ako divá a tak krvácala, že sa pod jeho nohami spravila malá mláčka krvi. Naposledy sa pozrel do očí človeka, ktorý sa za pár minút stane jeho vrahom, dúfal, že Semir ho nájde a pomstí ho. V okamihu ako sa ozval škripot pneumatík sa všetci zhromaždení pri jazere obzreli a videli päť áut s blikajúcim majáčikom. Semir zbadal Toma ale bolo neskoro, chlapík s kozou briadkou potiahol spúšť a zasiahol Toma rovno do hrude. Všetko ako keby sa spomalilo a Semir videl partnerov prekvapený vyraz strachu a radosti, že prišli, ibaže neskoro. Tom elegantne ohol kolená a padol do jazera za sebou. Bolo počuť Semirov krik bažiaci po pomste a z bolesti straty svojho najlepšieho priateľa. Tom sa pomaly posúval ku dnu jazera a celý život sa mu mihal pred očami, spomínal aký bol jeho prvý deň u diaľničnej polície, koľko prípadov spolu vyriešili, ako sa Semir tešil keď sa m narodila dcérka a vtedy si spomenul, že sa aspoň konečne stretne so svojou láskou Elenou, ktorá musela zomrieť za neho. Padal a padal čoraz hlbšie do náručia smrti. Zásahová jednotka sa postarala o ostatných a Semir skočil za Tomom do vody. Uvedomoval si že je November a voda má len niekoľko stupňov nad nulou a že sa už nemusí vyplaviť nad hladinu, ale jediné čo si neuvedomoval bolo, že Tom by mohol byť mŕtvy to bolo predsa neprijateľné. Uvidel Toma ležať na dne priplával ku nemu čo najrýchlejšie. Chytil ho za tvár pozrel sa na neho mal zavreté oči a vyzeralo to tak že už ani nedýcha. Schmatol ho pod plecami a plával s ním na hladinu, bolo to čím ďalej tým ťažšie, dochádzal mu kyslík a už nevládal plávať. No on musel, musel ich dostať von. Už iba tri metre a budú vonku, už iba dva došiel mu vzduch. Už ich čakal iba jeden meter a Semir si povedal, že to zvládne a tak aj spravil vytiahol ich oboch nad hladinu. Zásahovka ich už čakala na móle a pomohla im z vody von. Len čo sa Semir vykašľal začal oživovať Toma, ibaže Tom sa nechcel prebrať. Pribehli k nim záchranári a chceli nahmatať pulz, ale žiadny nenašli. Začali s masážou srdca a pokračovali asi štyri minúty kým sa im podarilo priviesť Toma k tomu aby vôbec dýchal. Preložili ho do sanitky a išli s ním do najbližšej nemocnice. Keď dorazili už ich čakalo zopár ľudí, vzali Toma na operačku a začal sa jeho boj o život. Medzi tým prišla šéfka, Andrea, Hote aj Dieter. Všetci spolu čakali na výsledok operácie a Semir im vysvetľoval čo sa presne stalo. Za niekoľko hodín vyšiel doktor a povedal, že Tom žije ale upadol do kómy, tá správa každého vzala. A ešte sa ich spýtal či by mal Tom nejaký dôvod na to aby sa nechcel vrátiť medzi nich.
Semir odpovedal veľmi zronene: „stalo sa raz dávno, že mu zomrela snúbenica spolu s nenarodeným dieťaťom. Vtedy ho to tak zarmútila, že odišiel od polície. Potom sa však vrátil a pomstil ju, no pochybujem že si to niekedy prestal vyčítať. Je možné aby sa kvôli tomu nechcel vrátiť?“
„Zrejme to naozaj bude tak, musíme len dúfať, že si uvedomí že to nieje jeho chyba a potom si to bude musieť urovnať v hlave.“ vysvetlil doktor.
Pomaly sa navzájom rozlúčili a odišli domov. Odišli všetci až na Semira ten si povedal, že keď s ním zostal vtedy Tom tak aj on zostane s ním, a pomôže mu to urovnať v hlave.
Ráno sa Semir zobudil v Tomovej izbe a skontroloval či je všetko v poriadku. Zistil, že je všetko až na to že Tom tu teraz leží v kóme a nikto nevi kedy sa preberie. Vrátil sa späť na stanicu a tam ho šokovali nové správy. Povedali mu, že muža s kozou briadkou nemôžu usvedčiť pokým nebudú mať priamy dôkaz. Semir nahnevaný vtrhol do šéfkinej kancelárie kde sedel obvineného právnik, Semir vyletel na právnika“ Ako to myslíte že priame dôkazy však sme videli ako strelil Toma rovno do hrude a vy mi tu vravíte, že potrebujeme priame dôkazy!! Vám šibe alebo čo!? Môj partner teraz leží v nemocnici a ja neviem či sa vôbec ešte niekedy preberie a ja nemôžem ani toľko spraviť pre neho aby som dostal do basy to ho vášho kreténa.“ vykrikoval. Za dverami šéfkinej kancelárie stála polovica stanice a napäto počúvali.
Šéfka vstala od svojho stola prešla ku dverám a zatiahla žaluzie.
Povedala“ ja samozrejme súhlasím s pánom Gerkanom a bude robiť všetko preto aby sme ho spolu dostali.“.
„ Ja ale s vami súhlasiť nebudem lebo nemáte dôkazy proti pánovi Mábelovy. Vy mi hovoríte, že ste videli ako môj klient vystrelil, je to tak?“ opýtal sa právnik.
„ Je to tak, videl som ako vystreli na Toma!“ bol si istý Semir.
„A videli ste mu do tváre?“ protivne sa pýta.
„ Nie rovno do tváre nie, ale som si istý že to bol on.“ nahnevaný Semir odpovedá
„No a vidíte, neviete presne či to bol on alebo nie. Môj klient vraví, že bol len na prechádzke pri jazierku keď ho zvalilo na zem päť ozbrojených mužov. Ešte sa môžem spýtať pána Mábela či nechce podať oznámenie voči správaniu policajtov, pretože má zlomenú ruku.“ povýšenecky vravel advokát.
Ale to už vstala šéfka a vynadala mu: „tak to by už hádam stačilo, ešte chcete podávať trestné oznámenia. Keďže jediný človek, ktorý môže usvedčiť Mábela je pán Kranich ale ten nieje v stave schopný vypovedať, musíme sa nejako dohodnúť.“
„Dohodnúť to nemyslíte vážne. Veď nemáte žiadne právo držať tu alebo obviňovať môjho klienta. Žiadna dohoda nebude, môj klient je voľný a hotovo!“ dopovedal a zatreskol za sebou dvere pri odchode.
„To je ale somár!“ rozčuľuje sa Semir.
Šéfka prikyvuje ale : „má pravdu, pokým ste ho nevideli poriadne tak nemáme šancu. Ako sa má Tom? Je na tom lepšie?“pýta sa ustarostene.
Semir zosmutnie „nie vôbec na tom nieje lepšie a ani nevedia ako dlho bude v kóme.“


Prešli štyri týždne a Semir chodil do nemocnice každý den´ a bral to ako samozrejmosť. A Mábel bol stále na slobode, pravdaže pred Tomovou izbou bola vodne v noci. Ale Tomov stav sa nezlepšil a stále nevedeli kedy sa preberie.
V jeden deň keď bol Semir na diaľnici a zastavoval autá. Keď mu zavolali, že jeho kolega sa prebral z kómy tak na všetko zabudol a utekal do svojho BMW. Do nemocnice prišiel tak rýchlo ako len mohol. Vybehol na poschodie kde leží Tom a vošiel do jeho izby. To čo sa stalo po jeho príchode navždy utkvie v jeho pamäti. Tom sedel na svojej posteli a nechápavo pozeral na Semira. On sa na neho usmial a povedal:“ ahoj, som rád že si zas v poriadku. Ako sa cítiš?“.
Tom prekvapene pozrel a pýtal sal“ Kto ste? Ja vás poznám? A kto som ja?“
Semir sa zarazil to nečakal. Otočil sa a spýtal sa doktora“ On si nič nepamätá? A nevie ani kto je on?“.
Doktor odpovedá „chcel som vám to povedať ale nedali ste mi možnosť. To bude asi ten zážitok čo ste spomínali zrejme si to v hlave urovnal ale neprestal sa obviňovať. Je mi to ľúto, teraz musíme počkať kým sa bude chcieť vrátiť spomienkami ku nám.“
Semir sa vrátil ku Tomovej posteli a začal mu vysvetľovať: „Ja som tvoj partner a kamarát, pracujeme spolu u diaľničnej polície. Ty sa voláš Tom Kranich a si ten najlepší policajt akého poznám. Pracovali sme na jednom prípade a teba uniesli potom si padol do vody a prestal si dýchať. Lekárom sa ťa podarilo zachrániť ale upadol si do kómy, ležal si tu celý jeden mesiac, už som pomaly prestal dúfať, že sa preberieš.“ Dokončil.
„ Naozaj som policajt? Prepáč, ja si ťa nepamätám. Ľutujem.“ ospravedlňoval sa mu.
Semir sa na neho pozrel a povedal mu, že musí na chvíľku odísť na záchod.
Vyšiel z izby a na chodbe sa rozplakal ako malé dieťa a bolo mu úplne jedno, že sa nespráva ako muž, policajt. Po chodbe kráčala ku nemu Andrea a šéfka zastavili sa pri ňom a až vtedy si všimli že niečo nieje v poriadku.
Ako prvá zareagovala Andrea „Semir čo sa stalo?“.
„Tom... stratil pamäť vôbec nevie kto sme takže ani páchateľa nebude môcť identifikovať.“ so slzami v očiach povedal.
„ To teraz nieje najväčší problém, skôr ma trápi že Tom nevie kto sme.“ prehovorila šéfka.
Semir sa už upokojil a povedal aby išli do izby. Všetci traja vošli dnu a Tom sa strhol pretože čakal, že príde iba jeden a nie viacerý.
„Tom, ja som vaša šéfka u polície.“ predstavila sa šéfka.
„ A ja som tvoja kolegyňa Andrea.“ Upresnila.
„ No ja vás obe rád spoznávam, ale tiež sa ospravedlňujem, že vás nepoznám.“ zahanbene hovorí Tom.
Do izby vošiel lekár a oznámil:“ pán Kranich, zajtra môžete odísť domov ste v poriadku až na tú stratu pamäti ale s tým vám my nijako nevieme pomôcť na to potrebujete svojich priateľov, a ja vidím že ich máte.“ otočil sa k návšteve“ A teraz vás chcem poprosiť aby ste opustili miestnosť ešte sa potrebuje poriadne vyspať.“.
Semir, šéfka a Andrea sa rozlúčili s Tomom. Pred izbou natrafili na ochranku a dali im pokyny aby si svoju povinnosť plnili dobre.
Semir nemal dobrý pocit, že tam nechal Toma samého ale musel sa s tým zmieriť. On a Andrea išli spolu domou a šéfka tiež išla domov.

Ráno išiel Semir do nemocnice vyzdvihnúť partnera, zamýšľal zájsť s ním na pracovisko či si náhodou nespomenie. Stretli sa vonku a nasadli do auta. Semir sa cestou snažil nadviazať konverzáciu no Tomovi sa nechcelo. Keď prišli na stanicu, každý sa s ním vítal ale Tom ich nespoznával iba ho to ešte viac zdeptalo a vybehol von. Semir utekal za ním, našiel ho sedieť na lavičke zamysleného.
Zdvihol hlavu a prehovoril prvý: „Je mi to ľúto, zdalo sa že ma majú radi a ja ani neviem kto sú. Nemohol som to už viac vydržať. Možno by bolo lepšie keby som sa prestal snažiť spomenúť, a začať žiť nový život veď som ešte mladý, aspoň si myslím. Vidíš ani neviem koľko mám rokov!“
„Nie. J si nemyslím, že si nespomenieš ty to zvládneš ja viem aký si.“ odhováral ho.
„ Ty vieš aký som ale JA nie, ty vieš koľko mám rokov ale JA nie, ty určite vieš aj to či som mal priateľku ale JA nie.“ pri týchto slovách sa zarazil. Spomenul si na nejakú mladú ženu, ktorá mu vravela, že je tehotná s ním a potom že vybuchla v aute, v jeho aute. Pri týchto spomienkach sa postavil a začal sa prechádzať sem a tam. Semir ho sledoval a keď videl, že sa zakolísal vstal a podišiel k nemu zachytil ho v práve tej chvíli keď padal k zemi. Semir si kľakol na kolená a Tom mu na nich ležal, bol pri vedomí ale ťažko dýchal. Semir chcel zavolať záchranku ale Tom ho zastavil a povedal, že je v poriadku len si na niečo spomenul. Zas si sadli na lavičku a Tom mu povedal na čo došiel, Semir mu vysvetlil že on za to nemôže.
„ Semir to bolo moje auto tá bomba musela byť určená pre mňa a ona zomrela kvôli mne, mohli sme mať dieťa.“ rozčúlene mu vravel Tom.
„ Ty si sa pomstil a..... ja budem stále stáť pri tebe, ver mi ja ťa nikdy nesklamem tak ako som ťa sklamal pred mesiacom. Prepáč.“ Hovoril.
„O čom to hovoríš ty si ma nesklamal.“ Čuduje sa Tom.
„Ale áno, mal som byť tam, nemal som ležať v nemocnici, ale mal som ti kryť chrbát a keby som tak spravil tak by si vedel kto som.“ Hneval sa na seba Semir.
„ Ty si ležal v nemocnici ale obviňuješ sa. Si celkom ako ja. Už viem že sme mohli byť skvelý tím. Ďakujem, že si mi to vysvetli už sa cítim lepšie.“ Poďakoval sa.
Šéfka vyšla von a našla ich sedieť a zhovárať tak ich nechcela vyrušiť, to znamená že si vypočula celý ich rozhovor. No musela sa ozvať:“ Semir máte prácu, na diaľnici sa naháňajú nejaký blázni a v jednom z áut je malé dieťa, ktoré sa tam dostalo omylom. Tom, chcete ísť tiež?“ spýtala sa. Tom prikývol a spolu so Semirom sa rozbehli k BMW. Nešli príliš dlho keď si ich všimli biele malé nákladné auto a vyštartovali po nich. Po niekoľkých minútach naháňačky sa naskytla príležitosť na vytiahnutie dievčatka z auta. Semir chcel aby si za volant sadol Tom ale on sa rozhodol, že vyjde na strechu a preskočí na nákladnú plošinu prenasledovaného auta. Preskočil ale stretol sa tam s jedným z únoscov. Bol to Číňan. Začali sa biť, Tom ani nevedel ako to, že sa vie biť. Číňan ho zvalil k podlahe plošiny a vystrkoval mu hlavu dole z nej. Semir sa bezmocne pozeral lebo nemohol vystreliť, mohol by trafiť Toma. Tom pozbieral všetku silu čo v ňom bola a vrazil Číňanovi päsťou do boku hlavy. Ten zaskučal od bolesti a zosadol z policajta. Tomovi sa podarilo ho zhodiť z auta. Číňan sa kotúľal po diaľnici a keď sa prestal už sa viac nepohol. Tom sa vopchal do okna a vrazil šoférovi hlavu o volant. Ten zamdlel ale ešte stihol stočiť z diaľnice na vedľajšiu cestu. Cesta bola neupravená a boli na nej kamene, zospodu auta sa jeden obtrel o brzdovú hadicu, ktorá sa pretrhla. Tom sa otočil ku dievčatku, ktoré sa ho bálo.
Prihovoril sa jej:“ neboj sa ja som od polície, a mám ťa zaniesť späť ku mamičke.“
„ Dobre ja ti verím, ale bojím sa.“ Povedalo nesmelo dievčatko.
„Nemáš sa prečo báť, pokým som tu s tebou. Ako sa voláš? Ja som Tom.“ vľúdne sa jej spýtal.
„ Ja sa volám Sára.“ A podala mu ruku.
Tom sa pokúsil zastaviť ale až teraz si uvedomil, že sú v riadnej kaši. Zazvonil mu mobil a on ho zdvihol. Volal mu Semir, že majú prerezanú hadicu a že nezastavia. Jediná možnosť je vyskočiť, ale keď to povedal Sáre tá sa zľakla a odmietala vyskočiť. Vtedy sa pred nimi zjavil koniec cesty, a nasledoval by veľký pád, pretože boli na kopci tak by padli až o 45 metrov nižšie. Tom začal posmeľovať Sáru ale už bolo neskoro. Prišli na koniec cesty a padali dole. Semir vystúpil z auta a volal na Toma ale ten sa mu neozýval, padol na kolená a ticho sedel. Ale iba pokým nezačul hlas volajúci o pomoc. Vyskočil na nohy a utekal k útesu, tam videl visieť Tom za malý konár jednou rukou a druhou držal Sáru za ruku. Semir mu hodil lano, ktoré vytiahol zo svoj ho auta, Tom sa chytil a Semir ho vyťahoval spolu s dievčatkom. Keď už boli hore všetci traja si vydýchli a Semir sa ozval ako prvý:“ To mi už nikdy nerob, myslel som, že ste padli. Ako ste sa zachránili?“
Tom mu odpovedal:“ vyskočili sme cez okno, ale bolo to tesné.“ A pozrel si na rozrezanú ruku od toho, že tak dlho visel za ňu.
Sára plačlivo povedala“ Prepáč, Tom, že som ti neverila a bála som sa vyskočiť.“
„To je celkom pochopiteľné, aj ja by som sa bál v tvojom veku.“ povedal milo Tom.
„Tak a teraz by sme mali ísť na stanicu.“ Rozhodol Semir. A všetci sa pobrali do BMW. Keď dorazili, pred budovou ich čakala šéfka s nejakými dvoma ľuďmi. Vystúpili z auta a malá Sára sa rozutekala k tým ľuďom, podľa toho usudzovali, že sú to jej rodičia. Pohľad na zvítanie bol krásny, potom Sára zavolala na Toma a Semira. Povedala, že to oni ju zachránili, rodičia im boli veľmi vďačný. Tom sa nakoniec rozlúčil so Sárou a sľúbil jej že ju príde pozrieť niekedy.
Potom keď odišli, Tom povedal, že si spomenul na pár ich zásahov a že podľa ne ho boli fakt skvelý tím.

Ibaže deň sa ešte neskončil a tak prišla ďalšia akcia. Pod mostom nad diaľnicou, začuli okoloidúci streľbu. Šéfka si ich oboch zavolala a dala im pokyny, okrem toho dala Tomovi aj jeho služobnú zbraň. Nasadli do Mercedesu a vyrazili.
Keď dorazili na miesto začuli aj oni streľbu. Vytiahli zbrane a rozdelili sa. Po pár metroch čo Tom prešiel, ho niekto zozadu chytil a odzbrojil ho jedným pohybom. Chytil ho pod krkom a priložil mu ku srdcu nôž. To isté sa stalo aj Semirovy. Oboch priniesli na jedno miesto, postavili ich vedľa seba a pred nich predstúpil Mábel so škodoradostným úsmevom.
„Ale, Ale zas sa stretávame pán Kranich. Už ste si spomenuli? Pre mňa by to nebolo veľmi prínosné lebo by ste mohli potvrdiť, že to ja som strieľal.“ spýtal sa.
Tom mu odpovedá“ nie ešte som si nespomenul ale dúfam, že to bude čoskoro.“.
Semir sa pridá“ My vás aj tak dostaneme.“.
Semir a Tom si dajú nenápadne znamenie, že každý zneškodní svojho chlapíka ktorý ich drží. V ten istý okamih zaútočili. Podarilo sa obaja utiekli, ale ešte stále tu bol Mábel. Tom aj Semir ho hľadali ale tiež si dávali veľký pozor. Zrazu Tom zbadal Mábela za nič netušiacim Semirom a bez výstrahy vystrelil. Semir sa prudko otočil a hľadel ako Mábel padá k zemi a na hrudi sa mu zväčšuje škvrna od krvi. Prišiel k nemu a zistil, že už je mŕtvy, uľavilo sa mu. Pozrel na Tom, že sa mu poďakuje za život, ale Tom ležal na zemi a plytko dýchal. Rozbehol sa k nemu a hľadal ranu, žiadnu nenašiel. Tom mu povedal“ Semir, už som si spomenul viem čo sa stalo, viem kto som, viem kto si ty. A je mi strašne ľúto, že som si nespomenul skôr.“
„Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, práve si mi zachránil život, Tom, keby si tu nebol tak by som sa už nevrátil ku svojej manželke a dcérke, vďaka.“ Usmial sa na neho Semir.
"Ešte mám jednu otázku, prečo ten pako zabíjal policajtov?" spýtal sa vážne.
"Raz ho neprávom poslali do väzenia na tri mesiace, kým zistili jeho nevinu, odvtedy má takého čudného koníčeka"odpovedal Semir
Prišla zásahovka odniesli dvoch debilov, Mábela odniesli v pohrebovím autom.

Semir a Tom sa vrátili na stanicu kde ich s nadšením privítali. Tom sa všetkým ospravedlnil, že si na nich nespomenul ale už je to v poriadku. Tak a mali za sebou ďalší únavný deň. Semir odišiel s Andreou domov. A Tom ešte zašiel do kvetinárstva kúpiť kvety, ktoré zaniesol na hrob svojej milovanej Elene.
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Tina11


Založen: 08. 12. 2007
Příspěvky: 92
Bydliště: Ústí nad Labem
Odpovědět s citátem
pěkná povídečka, moc se ti povedla....ale přečtu si ji ještě jednou v klidu a vytištěnou na papíře. Moc mě zaujala

_________________
Návsteva u podezrelé:
Sluzebná:"Dobrý den.Koho mám ohlásit?
Semir: "Sípkovou Ruzenku a Krakonose!"

http://kobrackarodina.blog.cz
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávuZobrazit autorovy WWW stránky
mimika


Založen: 05. 12. 2009
Příspěvky: 28
Bydliště: Komárno, SK
Odpovědět s citátem
dakujem velmi pekne Razz Razz potesila si ma Smile Smile
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Zabijak policajtov
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Časy uváděny v GMT + 1 hodina  
Strana 1 z 1  

  
  
 odeslat nové téma  Odpovědět na téma