AFC11.cz    Diskusní fórum    Pravidla    FAQ    Hledat    Uživatelé    Registrace    Přihlášení 
odeslat nové téma  Odpovědět na téma
Pomsta je sladká
mimika


Založen: 05. 12. 2009
Příspěvky: 28
Bydliště: Komárno, SK
Odpovědět s citátem
Sedel sám v jednej hale a rozmýšľal. Rozmýšľal prečo sa to muselo stať jemu. Potom sa postavil a v zápale hnevu hodil pohár o zem, ten sa tak potichu rozbil. Nahnevaný schytil zbraň a vystrelil. Guľka zasiahla obrázok na ktorom bola nakreslená tvár Chrisa Rittera.

O pár hodín neskôr, sedeli Semir, Chris, Bonrath a Hote v bowlingovom klube. Bolo asi tak tri hodiny poobede. Chris sa zdvihol zo stoličky a prehlásil, že musí ísť zobrať dcéru zo škôlky.Vyšiel von a hľadal kľúče, prehrabával sa vo vačkoch keď zacítil čosi studené na zátylku. Otočil sa a zistil, že na neho mieri so zbraňou muž s kuklou na hlave. Chcel vybrať pištoľ ale nemal šancu.
Muž mu povedal “teraz mi pekne pomaly podaj tvoju zbraň a prosím, žiadne pokusy.“.
Chris spravil čo mu kázal a spýtal sa „Kto ste? A čo chcete?“.
„Ty ma nespoznávaš? No pravdaže už si na mňa isto dávno zabudol. Ale ja som na teba nezabudol, hlavný komisár Ritter. Ešte sa uvidíme, chcem si byť len istý, že na budúce ma spoznáš.“. Chris sa chcel spýtať čo od neho chce, ale to už nestihol pretože útočník mu vrazil so zbraňou do spánku a odišiel zatiaľ čo Chris padol k zemi.
Po pár minútach sa Semie rozhodol, že tiež ide domov, rozlúčil sa a vyšiel von. Prešiel niekoľko krokov keď zbadal svojho partnera v bezvedomí. Rozbehol sa k nemu a skontroloval či vôbec žije. Keď sa uistil že žije musel ho prebrať. Trvalo mu to asi minútu či dve až sa prebral. Chris otvoril oči a chcel sa postaviť ale po márnom pokuse sa radšej vrátil k zemi, strašne ho bolela hlava.
Semir sa pýtal“ čo sa ti preboha stalo? Určite si len tak nepadol na zem.“
„ Nie, máš pravdu nepadol som len tak. Prišiel za mnou jeden chlapík, vravel že ma pozná a že sa ešte stretneme. Ale ja neviem čo to bolo za paka.“
Len čo to dopovedal zapípal mu mobil vo vrecku. Vytiahol ho aby zistil aká SMS mu prišla. Keď si to prečítal, podal mobil Semirovy, ktorý to vyslovil nahlas: „Hra sa začala! „neznámi odosielateľ. Obaja sa navzájom na seba pozreli a skonštatovali, že by mali ísť na stanicu. Počas cesty Chris zavolal svojej bývalej manželke, že nemôže ísť za Sandrou, že pôjde niekedy inokedy.
Len čo prišli, šéfka sa čudovala čo tam robia keď im pred dvoma hodinami skončila služba.
Semir jej to všetko vysvetlil a ona hneď pochopila, že tu ide nejde len o obyčajný prípad. Chcela dať Chrisovy ochranku pred byt ale on to nedovolil. Nakoniec vyhral Chris a mohol ísť pokojne domov sám.

Ráno sa Chris zobudil na to ako mu niekto klope na dvere. Šiel otvoriť a našiel tam ešte neprebudeného Semira.
Chris sa spýtal“ čo tu robíš? To nemáš nič lepšieho na práci ako tu vyklopkávať o šiestej ráno na moje dvere?“ a zazíval.
„ Poslala ma sem šéfka žeeeeevraj „ zívol“ si neotváral dvere hliadke. Ale ako vidím tak si úplne v poriadkuuuu.“ A zas zazíval.
„Ona sem poslala hliadku aj keď sme sa dohodli, že ich tu nechcem? Ona mi už vážne nedôveruje? No čo, už keď si tu, nedáš si kávu?“
„Tá by sa mi celkom zišla, ale bez cukru a s mliekom.“
„Dobre, tak ja sa idem obliecť a ty si sprav kávu.“ Odišiel a nechal tam zaskočeného Semira.
Keď si obaja vypili kávu, vyšli z bytu a pobrali sa ku svojim autám. Semir už chcel nasadnúť do toho svojho ale Chris ho chytil za plece a kývol hlavou ku svojmu. Pri jeho krásnom Mercedese stál chlapec, ktorý nemohol mať viac ako 20 rokov. Podarilo sa mu otvoriť dvere a vtedy chcel Chris zakročiť, chlapec naštartoval auto pomocou spájania káblikov. A vtedy sa to stalo, auto vybuchlo. Tlaková vlna odhodila Chrisa dozadu, kde tvrdo pristál na betóne. Semir k nemu pribehol a pomohol mu vstať na nohy, pozreli smerom k autu. Chlapec nanešťastie nemal také šťastie.

Prišli na stanicu v BMW a celú cestu Chris zo seba nevydal ani slovo. Po dlhej hádke so šéfko sa rozhodlo, že bude bývať dočasne u Semira a všade bude chodiť s ním on alebo niekto iný.
Andrea zatiaľ prehľadávala záznamy ľudí, ktorých Chris dostal do väzenia a už sú vonku.
Mohli to byť až piati, traja z nich sú v podmienke za dobré správanie a zvyšní dvaja si svoj trest už odpykali. Semir sa chcel porozprávať s každým jedným a tak si zavolal na pomoc Hoteho. Chris sa pýtal prečo nemôže ísť aj on ale na to vyšla šéfka z dverí a vyhlásila“ pán Ritter, vy si myslíte, že ten chlap vám nič nespraví keď sa ocitnete v jeho byte? Myslela som že to nebude nutné, ale keď vidím ako sa správate musím vás suspendovať. A ak vám to zachráni život tak mi to nieje ani trochu ľúto.“ otočila sa od neho a povedala celej stanici“ Ak sa niekto opováži čo i len trochu pomôcť pánovi Ritterovi, bude tiež suspendovaný. Rozumiete?“ a ozvalo sa súhlasné mrmlanie. Žiadne námietky od Chrisa neprijala ale ten sa nechcel len tak ľahko vzdať a protestoval ešte viac, šéfka sa otočila a zavrela mu dvere, do svojej kancelárie, rovno pred nosom. Keď sa Semir a Hote vybrali za prvým možným páchateľom, on sa rozhodol že zájde do márnice aby sa spýtal ako sa volal ten mŕtvy chlapec.


Dorazil do márnice a šiel hneď za lekárom. Ten mal na stole ďalšiu mŕtvolu ale akonáhle si všimol návštevu tak ju zakryl.
Chris sa pýtal“ Dobrý, prišiel som kvôli tomu chlapcovi ktorý zomrel spálením.“
„Ach, áno spomínam si. Ten chudák mal osemnásť rokov a nezostalo z neho nič len zuhoľnatené telo. Doklady totožnosti zhoreli tiež, a ani s odtlačkami prstov sa nedá nič robiť. Máte však šťastie, že ste prišli teraz, pred chvíľou som ho identifikoval podľa odtlačkami zubov. Volal sa Mark Hertnam, býval na Fergenstrasse 43. Ešte niečo?“
„Nie, ďakujem veľmi ste mi pomohli. Dovidenia.“
„Dovi.“ Odpovedal lekár a znova sa vrátil ku svojej mŕtvole.
Keď odchádzal myslel na to, že to on mal zomrieť nie ten chlapec. Ten Mark mal pred sebou ešte celý život a predsa zomrel. Rozhodol sa zájsť za jeho rodičmi aby im to oznámil a vysvetlil.
Keď prišiel na Fergenstrasse 43 uvidel pekný dom a pred ním upravovaný trávnik, naposledy vzdychol a šiel zaklopať. Otvorilo mu malé dievčatko.
Povedala“ Ahoj. Kto si?“
„Ahoj, volám sa Chris a prišiel som za tvojou mamičkou. Pustíš ma dnu?“
Dievčatko chvíľu zaváhalo a potom sa rozhodlo“ Nie, ja ťa nepustím ale môžem ti zavolať mamičku sem. Mami!“ zakričalo a odbehlo. Na jej miesto prišla žena so zvedavým výrazom.
Chris sa pozdravil“ Dobrý deň, som Chriss Ritter z diaľničnej polície. Smiem ísť dnu?“
„Pravdaže, a ospravedlňujem sa za svoju dcéru, učili sme ju nikoho nepúšťať dnu keď je sama.“ Vravela a ukázala na stoličku v kuchyni.“ Môžem sa spýtať čo od nás chce polícia?“
„ Je mi to veľmi ľúto ale váš syn, Mark je mŕtvy. Ľutujem.“ povedal skleslo
Źena sa rýchlosťou blesku rozplakala a cez slzy vravela“ Môj Mark...? To nieje možné, on.... predsa išiel ráno do školy, určite sa za chvíľu vráti. Ja vám neverím. To.....to.. nemôže byť pravda!“
„Ráno chcel ukradnúť auto, ibaže keď naštartoval tak to vybuchlo a on.... zomrel.“ Nedokázal sa jej pozerať do očí a tak ich sklopil k zemi. Matka sa srdcervúco rozplakala a on ju objal okolo pliec. Nemal silu a odvahu jej povedať, že to on je na vine.
Keď odišiel z domu a nechal tam zronenú matku, rozhodol sa že zavolá bývalej. Dohodli sa že zoberie menšiu dcérku- Sandru zo škôlky. Po príchode do materskej školy, začal hľadať jej triedu. Keď ju našiel vedel, že tam niečo nesedí, zvyčajná pohoda a radosť v triede tam chýbala. Pozrel na učiteľku a tá kývla hlavou za veľký nafukovací hrad. Chris vytiahol zbraň a pomaly sa presúval ku hradu. Nestihol však rýchlo zareagovať keď sa na neho vyrútil chlap so stoličkou pripravenou na neho. Vyrazil mu pištoľ z ruky, ale Chris sa len tak nechcel vzdať. Muž v maske držal pri sebe malú Sandru a v druhej ruke mal spínač( podľa všetkého si Chris domyslel, že ku bombe).
Vravel“ Ale, ale zas sa stretávame pán komisár. Uvidíme čo je pre vás dôležitejšie, vaša milá dcérka alebo tucty ľudí na okresnom súde.“ S úškrnom na tvári.
„Nechaj všetkých ľudí odtiaľto odísť! A pusti Sandru.“ Pozrel sa do jej nevinnej tváričky a zbadal tam strach.
„Tak na to zabudni, tvoju Sandru som si celkom obľúbil ale to mi nezabráni ju zabiť ak sa rozhodneš zle. Tak....ako si sa rozhodol? Sandra alebo cudzí ľudia? Ja osobne by som si asi vybral tých ľudí, vieš čo to bude stráviť posledné dni svojho života s tým, že si zabil toľko nevinných občanov?“
„Ty... ty ich predsa nemôžeš zabiť!“ kričal Chris od rozčúlenia.
„Že nie? Čo si myslíš prečo tu asi tak mám tento spínač? Je od bomby ktorá je umiestnená niekde v budove plnej ľudí.“ pozrel sa na hodinky a povedal“ Dávam ti ešte päť minút na rozmyslenie. Už iba štyri...“
Chris premýšľal ako by mohol zabrániť obidvom katastrofám. Znova sa pozrel do Sandrinej tváre a prosil o prepáčenie.
„Už som sa rozhodol....chcem zachrániť ....dcéru.“ povedal zroneným hlasom.
„Neskoro už prešlo päť minút. Varoval som ťa.“ A stlačil spúšťač na bombe“ Ups... to bude tvoja vina. Ale ešte som neskončil. Beriem si tvoju dcéru so sebou a keď bude vhodný čas tak ti dám zas na výber medzi životmi.“
„NIE!! Tak neznela dohoda. Ja som si vybral, pusti ju!“
„HA HA HA, smola. V tejto hre ja určujem pravidlá a ja ich aj mením. A teraz nás nechaj odísť inak ju zabijem hneď teraz.“ Povedal a pohol sa smerom ku dverám, pri nich sa otočil „ Zatiaľ je to jedna – nula pre mňa. A hra sa ešte neskončila!“ a odišiel.
Chris padol na kolená a sedel tam akoby bez duše. Po chvíľke sa postavil a vyšiel von.
Zavolal Semira aby mu povedal, že o desať minút sa stretnú na odpočívadle na A4.


Po desiatich min. Prišlo strieborné BMW a z neho vystúpil unavený a zvedavý Semir. Podišiel ku Chrisovy a pýtal sa“ Kvôli čomu si ma sem zavolal? Musím ešte preveriť dvoch ľudí. Hmm?“
Chris sa na neho pozrel a na tvári sa mu zračila nenávisť, strach a smútok.
„Chris, čo sa ti stalo? Povedz niečo, prosím....“ začal sa obávať jeho kolega.
„On ju uniesol, Semir, on ju zobral...“
„Kto, koho čo sa deje? Vrav!“
„Ten chlapík, prišiel predo mnou do škôlky a držal tam Sandru. Potom mi dal na výber či chcem aby vybuchla bomba......“ všetko mu to vysvetlil a keď sa dostal ku časti ako mu uniesol dcéru, zlomil sa mu hlas a nemohol ďalej pokračovať. Semir sa na neho chápavo pozrel a sľúbil mu, že ho za každú cenu dostanú a Sandru mu vrátia. Po týchto slovách sa akoby zázrakom Chris spamätal. Rozhodli sa, že zájdu na stanicu za šéfkou a povedia jej to. Keď už chceli ísť zazvonil mu mobil, prekvapený ho zdvihol a ohlásil sa“ Prosím?“.
„ Zdravím komisár Ritter, ako sa vyrovnávate zatiaľ s dočasnou stratou dcérky? Je taká rozkošná.“ Ozval sa ťahavý chladný hlas v telefóne.
„Ak jej čo i len skrivíš jeden vlások na hlave tak ťa zabijem. Vlastne aj tak ťa zabijem, mal som to urobiť už vtedy keď som ťa poslal sedieť.“ Hneval sa.
„Ale, ale nezabúdaj že nieje veľmi rozumné nahnevať ma lebo ja mám lepšie zbrane. A kto povedal že som sedel?“
„Takže ty si nebol v base... Chcem hovoriť so svojou dcérou.“ Žiadal Chris.
„Že si to ty tak ti to dovolím.“ V mobile nastalo ticho a potom sa ozval vystrašený hlas: „Ocko, ocko pomôž mi. Ja sa veľmi bojím. On ma zabije...“ a už bolo počuť iba plač.
„Neboj sa Sandra, ja po teba prídem, sľubujem. Pamätáš sa vtedy čo som ťa zabudol v tom Kauflande? Aj vtedy som pre teba prišiel, a ty si bola taká odvážna, tak buď aj teraz. Sľubujem...“
„Dobre, ocko, ja ti verím. A ľúbim ťa.“ Zas sa ozvalo ticho a potom mužský hlas „ Tak čo si spokojný? A teraz ma dobre počúvaj, žiadny policajt sa do tohto únosu nezapletie. Iba ty a ešte aj ten tvoj krpatý kolega Gerkan. Rozumel si?“
„Dobre, ale vynechaj z toho môjho kolegu!“ hneval sa Chris a pozrel na Semira, ktorý nesúhlasil.
„Nie! A to je moje posledné slovo, inak Sandra príde o jeden maličký prštek alebo možno celú ruku! Tak súhlasíš!?“
„Samozrejme, hlavne jej neubližuj. Povedz čo chceš od nás?“
„Ja chcem hlavne aby si trpel. A preto pôjdeš na krajinskú políciu a priznáš sa že to ty si nechal vyhodiť do vzduchu súd. Neopováž sa povedať že ťa k tomu niekto donútil, inak svoju Sandru uvidíš len na jej pohrabe!“
„Pochopil som. A kedy to mám spraviť?“
„Hneď teraz. Ak to spravíš tak ako máš bude to pre mňa dva- nula.“ A zložil.
Chris sa obrátil ku Semirovy a povedal mu všetko. Semirovy sa nepozdávalo že by sa mal priznať k niečomu čo nespravil, ale zrejme nemal na výber. Spolu sa vybrali na krajinskú.


Keď tam prišli dohodli sa že zahrajú menšie divadielko.
Vošli dnu a zamierili ku prvému stolu, videli že tam majú veľa práce s tým výbuchom. Podišli bližšie a Semir povedal: „ Prepáčte že vás ruším ale mám tu pre vás niečo zaujímavé.“
Jeden zo sediacich policajtov sa spýtal“ Hej? A čo také?“
Chris mal nasadené putá ktoré mu dal Semir.
Semir odpovedá“ Myslím, že hľadáte páchateľa, ktorý vyhodil do luftu ten súd, nie?“
„Ale áno, hľadáme ho. To je on?“ ukázal na Chrisa.
„Presne tak. Videl som ho v jednej kaviarni ako stlačil taký malý gombík a budova súdu vtedy rachla. Som Semir Gerkan z diaľničnej polície, hneď ako som to uvidel tak som po ňom skočil a nasadil putá. Po ceste sem sa mi priznal že to spravil preto lebo jeho manželka podávala žiadosť o rozvod. Tak chcete ho alebo nie?“ vravel netrpezlivo.
„Jasné, že ho chceme a ďakujeme vám veľmi pekne za pomoc.“ Prebral od Semira väzňa“ Keby diaľničná polícia niečo potrebovala kľudne sa na nás obráťte. Dovidenia.“.
Semir sa naposledy pozrel na Chrisa a odišiel s pocitom, že to nemal robiť.
Zatiaľ Chrisa vypočúvali a on povedal všetko aby sa len dostal do väzenia. Po ťažkých dvoch hodinách si konečne mohol ľahnúť na tvrdé lôžko v tej najsmradľavejšej a najškaredšej basy. Preležal tam polovicu dňa keď ho zavolal jeden zo strážnikov aby mu oznámil, že mu niekto volá. Otvorili mu dvere a zaviedli ho k telefónu.
Chris sa spýtal“ Haló? Kto volá?“
„Len som sa chcel ubezpečiť že si naozaj tam a že sa o teba dobre starajú.“ Ozval sa známi hlas, ktorý Chris z duše nenávidel.
„ Tak keď teraz už vieš, že som to spravil, nemohol by si to všetko zase zobrať na seba?“
„Asi ťa musím sklamať ale nie, nemôžem. Ale keď sa odtiaľ dostaneš, tak mi to bude jedno. Ja som len chcel vedieť či si až taký odvážny ako každý hovorí.“
„A ani náhodou mi nepovieš ako sa mám odtiaľto dostať, že nie?“ s nádejou v hlase sa spýtal.
„Uhádol si. Nič ti nepoviem.“ Ozvalo sa už len pípanie.
Chris zložil tiež a spýtal sa či si ešte môže zavolať. Po prosíkaní mu to nakoniec dovolili.
Zdvihol Semir“ Prosím?“
„Ahoj, tu Chris volal som sním a povedal, že môžem odtiaľto odísť, ale neviem že ako. Musíme niečo vymyslieť. „
„To hej, ale čo?“ premýšľal Semir ale nič mu nenapadalo.
„Ja neviem ty si stále vymýšľal super plány, ktoré nakoniec neboli až tak super.“posmieval sa.
„Už viem, ale musíme do toho zapojiť viacerých, počúvaj....“a vysvetlil mu plán úteku z väzenia.


Potom čo vymyslel plán, ho trebalo iba uskutočniť. Dohodli sa na zajtra ráno. Semir skoro ráno išiel na stanicu za zámienkou požiadať o pomoc. Podišiel ku stolu kde sedeli Hote a Dieter.
Semir povedal“ Nazdar chlapci, potrebujem pomoc a Chris tiež. Viac vám poviem až keď budete súhlasiť. Tak pomôžete?“ žiadal so psími očami.
Obaja sa na seba pozreli a prikývli“ Dobre ideme na to.“
Všetci traja nastúpili do BMW a Semir začal vysvetľovať o čo ide.
„Takže, je to prísne tajné a podľa všetkého by ste o tom nemali vedieť. Poviem vám len čo od vás potrebujeme ale nemôžem vám to vysvetliť celé. V poriadku?“ pýtal sa.
„Ak vám to pomôže tak to spravíme. Začni!“ vravel Dieter.
„Super, tak Chris sa dostal o väzenia ale on je nevinný. Ibaže sa musel priznať k tomu čo nespravil. Zatiaľ chápete?“
„Keďže on je vo vezení my ho asi budeme odtiaľ musieť nejako dostať. Vravím pravdu?“
„Presnú. Môj plán znie: všetci traja tam prídeme akože pozrieť a jeden z vás sa zatiaľ za neho prezlečie a on za jedného z vás. Myslím že to bude práca pre teba Bonrath. A ty Hote ideš preto s nami lebo zahráme menšie divadielko zase. Chrisovi alias Bonrathovi príde zle a omdlie nám tam. Takže my ho budeme podopierať a jeho hlava bude visieť smerom k zemi takže mu nik nebude vidieť do tváre. Je vám to obom jasné?“ Spýtal sa s obavami.
„Jasné ako facka. Ale ešte nám povedz je Chris v poriadku a tiež jeho rodina.“ Znepokojoval sa Hote.
„ Všetci sú v poriadku, nič im nieje.“ Zaklamal nepresvedčivo Semir ale ani jeden si to nevšimol.


Chris už netrpezlivo čakal na uskutočnenie ich plánu. Len dúfal, že tentoraz Semirov slabý plán vyjde. A tiež dúfal že Sandra je v poriadku. Vedel že jeho bývalá by už vyhlásila poplach lebo sa malá nevrátila domov na noc. A tak jej včera zavolal, že Sandra chce u neho prespať a že ráno ju vezme do škôlky. Uverila mu. Ešte chvíľu tam premýšľal keď začul známi zvuk otvárania dverí na jeho cele. Zbadal všetkých troch priateľov a veľmi sa tešil. Semir požiadal dozorcu aby ich nechal osamote. Len čo odišiel Chris a Dieter si začali dávať zo seba vrchné časti oblečenia, pravdaže spodné prádlo si nechali. Keď sa doobliekali Chris sa mu poďakoval a sľúbil mu že len čo to bude možné tak ho pustia. Bonrath sa s nimi rozlúčil a ľahol si na nepohodlnú posteľ. Chris sa tváril že zamdlel a Semir s Hotem ho chytilo pod pažou. Vyšli von bez toho žeby ich skontrolovali lebo sa vyhovorili na kolegu. Hneď ako nastúpili do auta si všetci vydýchli. Ani Semir nemohol tomu uveriť že jeho nápad vyšiel. Išli na stanicu kde vyložili Hoteho a povedali mu aby zaklamal šéfke že Bonrath je chorý a je doma.
Keď chceli odísť od stanice tak Chrisovy zazvonil mobil pozrel na partnera a zdvihol s hlasným odposluchom“ Prosím?“
„Vidím že ste sa dostali von, nebol to až taký šikovný plán ale vyšiel vám. A to som rád. Chcel som sa len ubezpečiť že vaša druhá dcéra sa volá Ema je tak?“
„Prečo to chceš vedieť? Nechaj ju na pokoji! Rozumieš!?“ hneval sa Chris
„No ale takto by si sa so mnou nemal rozprávať, nezabúdaj že mám ešte stále tvoju malú Sandru.“ Vyhrážal sa mu.
„ Čo chceš za ne?“
„Najprv chcem aby si sa pokúsil zachrániť svoju staršiu slečinku. A potom ti poviem čo chcem viac.“
„Dobre súhlasím, ale ja ju zachránim. Ešte chcem vedieť či Sandra žije. Daj mi ju k telefónu.“
„Keď tak pekne žiadaš, tak tu ju máš.“ Povedal a zrazu sa ozval jemný hlások“ Oci?“
„áno srdiečko to som ja. Ako sa máš? Nič ti nespravil? Si v poriadku? “vychrlil na ňu toľko otázok, že nevedela na ktorú má skôr odpovedať.
„Mám sa celkom dobre ale chýbaš mi ocko. Aj maminka mi chýba.“
Nevedel čo má na to povedať a tak povedal len „ Ľúbim ťa.“.
V mobile sa zas ozval mužský hlas“ To bolo fakt dojemné. Aj ja som to kedysi zažil, a mohol by som aj dne keby niet teba a ....“ zarazil sa uprostred vety, o niečo kľudnejšie už pokračoval“ Tvojej dcére Eme končí o desať minút škola, ak stihneš prísť dovtedy a zachrániť ju bude to dva- dva.„ a zložil.
Semir sa otočil od Chrisa, ktorý tam sedel potichu a ani nevedel prečo nič viac nepovedal. Auto sa pohlo plnou rýchlosťou smerom do školy kde chodí Ema. Chris sa spamätal a vyložil na strechu auta majáčik. Už nemali veľa času a ešte stále neboli na mieste. Už im zostávala iba minúta keď dorazili pred školu, vtedy zazvonilo a húfy detí sa valili von. Bolo naozaj veľmi ťažké nájsť tam svoje dieťa. Chris ju zbadal ako prvú a rozbehol sa za ňou, ale už bolo neskoro. Ema prechádzala na chodníku vedľa parkoviska kde stálo zelené malé nákladné auto. Niekto z vnútra otvoril posuvné dvere a schytil Emu okolo pásu a vtiahol ju dnu. Chris so Semirom darmo volali na deti aby im uvoľnili cestu, to sa proste nedalo. Keď sa zelené auto rozbehlo obaja naskočili späť do svojho auta a vyštartovali za nimi. Dostali sa na voľnú cestu
A vtedy zazvonil Semirovy mobil, zdvihol ho“ Čo jéé?“
„Semir ako to so mnou hovoríte?“ bola to šéfka.
„Och, prepáčte šéfka, ale teraz práve nemám čas sa rozprávať.“ odpovedal a pri tom vybral dosť ostrú zákrutu.
„Ako to myslíte, že na mňa nemáte čas?“ už sa hnevala.
„Nie ja som to tak nemyslel. Hovorte, čo sa deje.“
„Dobre počúvajte Semir a vy tiež Chris. Ako sa opovažujete tak to prekabátiť policajtov vo väzení:“ kričala do telefónu. Chris sa ani nečudoval že šéfka viem o ňom, a ešte menej sa čudoval, že sa hnevá.
Začal sa ospravedlňovať“ Je mi to naozaj ľúto, šéfka. Prepáčte. Hote, Dieter a Semir za to nemôžu. Ale fakt by sme sa nemohli porozprávať neskôr.“ Vravel lebo po nich muži v zelenom aute začali strieľať.
„NIE, PÁN RITTER. Ako sa opovažujete takto sa so mnou rozprávať?!“ už bolo vážne pekelne naštvaná. Ale ani jeden nemal čas jej odpovedať, lebo Semir bol sústredený na šoférovanie a Chris opätoval streľbu čo ale musel opatrne lebo tam mal dcéru. A tak strieľal iba do chlapíka čo strieľal po nich.
„ Prepáčte, nechala som sa troch uniesť. Tak mi aspoň vysvetlite prečo ste boli v base za atentát na súd. A prečo ste utiekli odtiaľ. A prečo ste mi nič nepovedali.“
Chris jej odpovedal“ ak vám to poviem tak vy to nikomu nepoviete?“
„Samozrejme!“
„Dobre ide o toho chlapíka. Uniesol Sandru a potom vyhodil do luftu ten súd. Mal som sa prihlásiť, že som to spravil ja, keď som to spravil povedal, že môžem odísť. Tak som sa potreboval dostať preč. Kolegovia mi pomohli, a keď to pomôže boli k tomu donútený.“
„Nie to im nepomôže. Ste si istý že mi hovoríte pravdu?“ podozrievala ho šéfka.
„Pravdaže vám hovorím pravdu. A teraz máme väčší problém......“ no jeho posledné slová zanikli v hlasnom buchnutí čo znamenalo, že vytiahli väčšie zbrane.
„Počula som dobre? Vy ste uprostred prestrelky? Prečo ste nepožiadali o posily?“
„Nie, šéfka nerobte to. On povedal že iba Chris a ja sa môžeme zúčastniť tejto bláznivej hry.“ Vravel Semir.
„Rozumiem. Tak mi povedzte aspoň, že kde ste. A čo sa deje.“
„Chrisovu druhú dcéru Emu, práve teraz unášajú a my sa ich snažíme zastaviť. Chris!!“ zvolal odrazu na svojho partnera. Pretože stačila chvíľa Chrisovej nepozornosti strelili mu do pravého zápästia. Pustil zbraň lebo ju neudržal. Vtiahol si ruku zas dnu a pozrel sa na ňu –„čistý priestrel“- skonštatoval.
„Hej! Čo sa to tam deje? Chris ste v poriadku?“ znepokojovala sa šéfka.
„Je to dobré, nebojte sa šéfka. Semir daj mi tvoju zbraň.“ Požiadal Chris. Ale to nemal robiť, pretože Semir sa čo i len nachvíľu prerstal venovať šoférovaniu a vyhýbaniu guliek stalo sa to čo sa nemalo stať. Prestrelili im pneumatiku a Semir stratil kontrolu nad volantom, začali sa točiť a plnou rýchlosťou vleteli do karavánu čo išiel pred nimi. Vleteli dnu a potom vyleteli do vzduchu, pár krát sa pretočili a padli do protismeru. Kričali čo im len pľúca stačili, až kým ich neprekričal výkrik šéfky-„ čo sa deje? Čo sa stalo? Povedzte niečo!“- keď to začuli obaja sa začali smiať. Ubezpečili ju že sú v poriadku a že musia zdrhnúť inak ich chytia policajti Chrisa zas zatvoria. Vyšli von z toho čo bolo kedy si auto. Až vtedy si uvedomili, že stratili aj Emu. Chris sa rozhodol, že by mali ísť za jeho bývalou. Vytiahol svoj preukaz a postavil sa ku okienku čierneho Mercedesu. Povedal, že je policajt a potrebuje si požičať auto, hoci nie veľmi dobrovoľne ale na koniec sa mu podarilo vyhodiť vodiča z auta. Obaja nasadli a vybrali sa za ňou. Po ceste zazvonil Chrisovy mobil, ten ho zdvihol.
„Pán Ritter, to je už tvoja druhá dcéra. To znamená že je to tri- jedna pre mňa. A za chvíľu to môže byť aj štyri- jedna. Máš šancu to však napraviť. Ja viem, že si rozvedený a tvoja bývalá pani je asi teraz sama doma a je na smrť vydesená lebo nevie čo je s jej deťmi. Ak tam budeš skôr ako môj človek tak ju zachrániš, a tentoraz nesrandujem. Tak zatiaľ zbohom.“ Dopovedal.
Chris sa obrátil na Semira a povedal mu aby na to šliapoľ . Len čo zastali pred jej domom, vedeli že je neskoro. Lebo predné dvere boli otvorené dokorán. Semir vytiahol služobnú zbraň a Chrisovy dal jeho vlastný revolver. Vošli dnu a rozdelili sa, pomaly vošli do každej izby. Chris skladal zbraň keď ho zavolal partner aby prišiel do kuchyne. Keď ta došiel tak zbadal to čo mu úplne vyrazilo dych, nemohol sa poriadne nadýchnuť nieto ešte sa pohnúť. Pozeral sa na Karin- bývalú manželku, ktorá ležala na zemi a bola mŕtva. Mala podrezané hrdlo. Padol na kolená k jej telu a pritiahol si ju ku sebe, pozeral sa do jej krásnych v ktorých nebol ani len najmenší náznak života. Rozplakal sa ako malé dieťa, no bolo mu to jedno vedel už neboli manželia stále ju niekde v hĺbke srdca ľúbil. Semir ho chytil za plece ale ani on nenachádzal slov, síce Karin nepoznal ale počul o nej dosť veľa.
„Chris... myslím že by sme mali ísť preč... keby sa náhodou vrátili po... teba. Prosím.“ Opatrne mu vravel.
„Semir, ona... ona je mŕtva. Počuješ, Karin je mŕtva.... Ako to poviem Eme a Sandre? Ako sa im pozriem do očí a poviem, že mama ich už nikdy neobíme, že im nikdy nedá bozk na dobrú noc, že ich nikdy nebudú môcť povedať čo ich trápi. A za to všetko som zodpovedný ja... iba ja. Keby som toho chlapa nenasral tak by Karin bola nažive a moje dve dcéry by sa tu s ňou hrali.“ Zdvihol hlavu a čakal čo povie.
„Ty za to nemôžeš, to nieje tvoja vina. Musíš sa upokojiť, tvoje deti ťa potrebujú. My ich zachránime, to ti sľubujem. Toho hajzla dostanem. A ty čo nevidieť budeš opäť držať v náručí dcéry, on ich nezabije, ver mi.“ Snažil sa nájsť správne slová útechy ale mal pocit, že mu to veľmi nešlo.
Chris si vtedy niečo uvedomil, zotrel si z tváre slzy a opatrne položil Karin na zem. Keď sa postavil začal sa nepokojne prechádzať a až keď mu to celé nesedelo v hlave nepovedal nič. Potom sa pozrel na Semira a vyhlásil „ Už viem prečo ide po mne....“ po tých to slovách sa obaja rozbehli do auta. Najprv chcel šoférovať Chris ale jeho partner mu to vyhovoril z hlavy, nechceli sa predsa zabiť. Keď dorazili na stanicu všetci už vedeli čo sa deje, že má unesené obe deti a že jeho Karin je mŕtva. Nikto však nepovedal nič. Podišli k Andreinmu stolu kde ich čakala aj šéfka pozrela sa na nich a povedala
„ Som na vás dosť nahnevaná, ale za určitých podmienok k vám budem milá. A Chris je mi to úprimne ľúto, a ešte niečo dajte si aspoň ošetriť od Andrei tú ruku, vyzerá to strašne.“ Dodala pri pohľade na jeho dlaň. Ranu mal len obviazanú kúskom roztrhnutej košele, ktorá už bola aj tak celá premočená krvou.
No on na to nedbal a začal vysvetľovať to čo už povedal Semirovy.
„ Ten chlap, nebol vo väzení. Pri jednom telefonáte sa preriekol o tom, že stratil dieťa. Takže to musí byť nejako spojené s ním, možno že som zatkol jeho dieťa alebo.... jasné!! Už som si spomenul, bolo to ešte keď som nepracoval u diaľničnej. Bol to ťažký prípad, keď sme už mali riešenie na dosah tak sa to celé skomplikovalo. Zistili sme kto za celou vecou stojí a chceli sme ho dostať. Ibaže sme museli zájsť nejprv zájsť za menšou rybou aby sme ulovili tú väčšiu. Malá ryba sa priznala a my sme sa dohodli, že z toho vyjde iba s vyššou peňažnou pokutou. Ibaže on mal doma aj syna( mohol mať tak asi 23 roov), bol mentálne postihnutý a tak mu nedošlo že otcovi nechceme ublížiť. Chlapec vytiahol zbraň a strelil po mne ja som mu to opätoval. Jeho guľka mi iba škrabla nohu ale moja ho zabila. Snažil som sa ho zachrániť a oživoval som ho pokým neprišla záchranka, ale už bolo neskoro. Jeho otec sa mi vyhrážal že raz si ma nájde a budem mu to musieť všetko splatiť vlastnou krvou. A ja si myslím že ten chlap čo má moje dcéry je tento šialenec.“ Všetko to hovoril s takou trpkosťou v hlase ako keby sa za to nenávidel.
Ako prvá sa spamätala Andrea „ A ani náhodou si nespomínaš ako sa volal, že?“
„Nie ale viem kde je synov hrob, lebo som tam bol dosť často.... Tam by malo byť napísané jeho meno. Mohli by sme tam so Semirom zájsť.“
Šéfka pouvažovala a nakoniec povedala“ V poriadku, choďte tam ale buďte opatrný, keď už vieme prečo ide po vás.“
Semir a Chris sa rozbehli na parkovisko, kde našli stáť čierny mercedes a vedľa neho policajné Porsche. Pozreli na seba a uškrnuli sa. Nasadli do „požičaného“ Porsche, a Semir si sadol za volant. Chris sa prehrabal v aute a našiel lekárničku, vytiahol z nej obväz a leukoplast. Omotal si obväz okolo zápästia a leukoplastom to zakončil. Kým sa s tým dohral už boli na mieste. Chodil pomedzi hroby až kým neprišiel k tomu kam mali namierené. Prečítal meno nahlas „Christian Beck“. Potom sa vrátili späť do auta a zavolali centrálu.
„Cobra 11, volá centrálu.“
„Tu centrála, vravte.“ Ozvala sa Andrea
„Andrea, meno toho chlapca znie Christian Beck.“
„Dobre, počkajte chvíľu...... Mám to, jeho otec sa volá Hans Beck. Býva na Ungerstrasse 15.
„Ďakujem. Koniec“
Keď dorazili na miesto je ho bydliska nemali z toho dobrý pocit. Akoby sa malo niečo stať. No iba si povzdychli a vytiahli zbrane. Opatrne vošli dnu pomocou kreditky, porozhliadali sa po dome ale nikoho tam nenašli. Bol by to celkom obyčajný dom až na to, že v jednej miestnosti to nevyzeralo normálne. Všade po stenách boli Chrisove fotky: ako ide zo stanice, ako sa hrá so svojimi deťmi..... No proste tam bolo všetko. Pozornejšie sa porozhliadli po izbe, Semir našiel po nejakom čase niečo zaujímavé. Bol to plán nejakej budovy, zrejme ešte nedostavenej alebo ešte nezrútenej. Keď sa lepšie pozreli tak zistili že je to stará továreň na severe od Kolína nad Rýnom. Mali ju teraz niekedy zrekonštruovať. Semir sa ešte ďalej obzeral po miestnosti, ale Chris akoby skamenel. Povedal „Počuješ?“
„Nie, čo by som mal počuť?“ pýta sa prekvapený partner.
„Práve, že nič. Je tu ticho.“ Hovorí pomaly.
„A čo? Myslel som si že ty máš rád ticho, keď ma stále upozorňuješ aby som sklapol.“
„Áno, mám rád ticho ale toto je až priveľké. Skoro ako ticho pred búrkou.“ Povedal zamyslene. Potom sa zohol a pod stolom uvidel bombu. Oči sa mu rozšírili, keď zbadal, že majú 5 sekúnd na to aby opustili dom. Pozreli na seba a rozbehli sa ku oknu, to bola jediná šanca, museli vyskočiť. V okamihu keď sa dotkli nohami zeme sa miestnosť v ktorej sa ešte pred chvíľou nachádzali rozletela a tlaková vlna ich odhodila dopredu. Po tvrdom náraze na zem sa pozviechali a nasadli do Porsche. Informovali centrálu o tom že kam treba poslať hasičov. A tiež si vyžiadali posily do starej továrne. Po pol hodine cesty zastali pred ňou a hneď vedeli, že sú na pravom mieste. Zmocnilo sa ich neblahé tušenie, že posily prídu ako vždy neskoro. Porozhliadli sa kade by mohli nenápadne vojsť dnu. Našli rozbité okno a tak sa k nemu priblížili. Pozreli dnu a videli, že Sandra a Ema sedia chrbtami k sebe a sú zviazané dokopy. Beck sedel pri stole a pozeral sa práve na hodinky. Vzal mobil do ruky a vytočil číslo. V tom okamihu zazvonil Chrisovy „ Prosím?“ spýtal sa aj keď vedel kto mu volá.
„Zdravím, komisár, ak mám pravdu povedať, tak som nedúfal, že to zdvihnete. Keď som videl v telke že môj dom vybuchol bol som si istý, že ste tam boli. A ako zvládate tú strašnú stratu?“
„Keď sa mi dostaneš do rúk tak ťa zabijem, Hans.“
„Takže už si si spomenul kto som. A vieš že ste mi zabil syna, a ja ti zabijem dcéru. Ibaže by si sem prišiel do siedmich minút, ak si už zistil kde som. Už máš iba šesť a pol minúty, švihni si.“ Zložil a vstal od stola. Vytiahol nôž a podišiel ku Sandre a rozrezal jej povrazy. Chytil ju za vlasy a ťahal smerom ku stolu. Vtedy sa zjavili vo dverách ďalší dvaja chlapi a prisadli si ku stolu. Chris sa rozhodol, že je už najvyšší čas ísť dnu.
„ Keď sem prídu dievčatá, tak ich ochráň, prosím.“ Vravel.
„Dobre, to je samozrejmé. Dávaj si pozor. Budem tu čakať posily.“
„A nedovoľ aby sa tie dve pozerali na mňa keď tam budem a on ma ...“ došli mu slová a ani nevedel ako by to mal vysvetliť.
„Postarám sa o ne ako o vlastné.“
Chris sa pohol ku hlavnému vchodu do továrne. Otvoril dvere a vstúpil dnu so zdvihnutou hlavou. Vedel, že ide na istú smrť ale musel to spraviť.
Hans prehovoril“ Tak tu máme nášho hrdinu, zdravím.“
No Chris sa ako hrdina necítil skôr ako zbabelec, ktorému neprichádza žiadny plán na um. Vtedy sa jeho dcéry rozkričali „ Ocko, ocko!“ Chris sa na ne usmial. Hansovy dvaja spoločníci pristúpili ku Chrisovy a prezreli ho či pri sebe nemá zbraň. Nemal.
Chris povedal“ Pusti dievčatá, som tu predsa ja. To si chcel či nie, Hans?“
„Dobre, súhlasím. Ja chcem teba, máš pravdu.“ Otočil sa k Eme a Sandre“ Nechcete ešte naposledy objať svojho otecka? S matkou to už bude ťažšie.“ povedal a smial sa ako blázon. Obe sa rozbehli ku otcovi, ten ich objal a modlil sa aby to nebolo posledný raz. Povedal im“ Vonku vás bude čakať ujo Semir, poslúchajte ho. Choďte do auta a zavrite sa tam, jasné?“.
„Dobre, ocko ale ty prídeš za nami, že áno? My ťa ľúbime.“ vravela Sandra
„A čo je s mamičkou. Je v poriadku?“ pýtala sa druhá.
„Vaša mamička, ... odišla.... odišla do nebíčka. Ale ona bude teraz na vás dávať pozor. Verte mi“ nemohol sa im pozerať do očí, nezniesol by to.
„Povieme jej aby dávala pozor aj na teba. Budemi chýbať. „plakala Sandra. Chris si ich ešte raz privinul k sebe a potom ich pustil. Keď vychádzali dverami naposledy na neho pozreli a potom sa stratili za rohom. Tam ich už čakal Semir a postaral sa o ne. Potom sa vrátil ku oknu.
Hansovy poskoci sa opäť sústredili na ich obeť. Ten povedal“ Kto z vás zabil moju bývalú?“
Po jeho otázke pristúpil bližšie, ten tučnejší s nepríjemným úsmevom. „Ja!“
„Vieš, že si týmto deťom zabil matku. Nevieš si predstaviť aké ťažké to bude pre obe. Si bezcitný.“ tie slová na toho maca trochu zapôsobili ale hneď sa ovládol“ A kto z vás dal do môjho auta bombu?“ Po týchto slovách sa priznal ten druhý, vyzeral ako indián. Po celom tele mal tetovania a vlasy dlhé a neupravené, ešte mu chýbal oštep a mohol by ísť do južnej Karolíny. Chris sa teraz pustil do neho“ Namiesto toho aby som tam zahynul ja tam ,zomrel mladý chlapec, ktorý mal pred sebou ešte celý život. Si na seba hrdý?“ na indiána to vôbec ne zapôsobilo.
Potom sa Chris otočil ku Hansovy“ Pretože som sem prišiel vyrovnávam skóre na štyri- tri pre teba. Potom to bude štyri- štyri, keď ťa zabijem. A už iba jeden bod, nato prídem po čase.“
„Ty si myslíš, že ma zabiješ? Si veľmi naivný. Ja ti poviem ďalší bod, získaš vtedy keď odtiaľto odídeš živý. Čo povieš na moju ponuku, príjmaš?“
„Príjmam..“ no vedel, že spravil chybu. Semir to všetko sledoval z vonku a modlil sa aby už prišli posily, on sám mal čo robiť aby tam nevtrhol za partnerom. Maco a indián chytili Chrisa a doprovodili ho ku stoličke. Tam si sadol a zrazu len cítil, že je zviazaný. Hans prehovoril“ Tak, tak veru si naozaj statočný. Ale len to ti nebude stačiť na prežitie. Mučil ťa už niekto?“ dodal a vrazil mu hlavňou zbrane do hlavy. Keby Chris nesedel tak by sa isto zosypal na podlahu. To však ešte nebol koniec údery sa zopakovali niekoľko ráz po sebe. Chrisovy z nosa tiekla krv a obočie mal rozbité. V tom okamihu sa Semir za oknami otočil a zbadal blížiace sa posily. Zastavili pre budovou a na príkaz obkľúčil továreň. Keď už boli pripravený na zásah ku oknu kde stál predtým Semir pribehli Ema aj Sandra. Videli ako ten zlý ujo týra ich otecka. Bol to nepekný pohľad pre deti. Semir si to všimol a pribehol tam, chcel odtiaľ odviesť dievčatá. Policajné komando vtrhlo dnu bez varovania. Keďže boli v presile ľahko zatkli všetkých troch únoscov. Rozviazali Chrisa a on sa opatrne postavil. Vychádzal von dverami za svojimi dcérami ale nemusel lebo Ema k nemu pribehla. Objal ju a ona sa mu rozplakala na ramene. Chceli ísť za Sandrou, ale aj ona vbehla dnu sama, zastala a poobzerala sa. Hľadala otca. Vtedy sa to stalo. Ona sa rozbehla lebo si myslela, že ho našla ale šla zlo cestou. A Hans nejako dostal zo seba putá a zvalil jedného policajta na zem. Zobral mu zbraň, namieril a vystrelil. Bolo to všetko ako zo spomalených záberov. Chris sa pozrel na Sandru a potom na Hansa, rýchlo mu to došlo. Rozbehol sa za Sandrou, tá zastala a usmiala sa na otca. Chris pred ňu skočil práve včas aby guľka zasiahla jeho a nie dcéru. Semir to videl ako zo zlého filmu, partnera ktorý padal na podlahu, Hansa ktorý sa smial ako blázon. Vytiahol svoju pištoľ a strelil Hansovy rovno do čela, bolo mu jedno že to je neprofesionálne a že ho môžu vyhodiť z práce, chcel sa pomstiť. Rozbehol sa na miesto, kde ležal Chris, ktorý ledva dýchal. Keď dobehol, kľakol si k nemu a zdvihol mu hlavu. Pozrel kde ho zasiahla guľka a zbadal veľkú červenú škvrnu na hrudi. Valila sa mu odtiaľ krv a oči mal zavreté. Jediné príznaky toho, že žije bolo plytké dýchanie. Ema a Sandra stáli vedľa neho a obe plakali, nechceli stratiť aj otca keď už nemajú mamu. Pribehli k nim záchranári, opatrne ho preložili na nosítka a vzali ho do sanitky. Semir, Ema a Sandra šli tiež sanitkou do nemocnice. Počas cesty nikto nič nepovedal iba lekári sa rozprávalo. Vtedy Chris otvoril oči a popozeral sa kde je, počul húkanie a tak si to domyslel. Zdvihol hlavu a venoval svojim najbližším krásny úsmev.
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Tina11


Založen: 08. 12. 2007
Příspěvky: 92
Bydliště: Ústí nad Labem
Odpovědět s citátem
pěkná povídečka...moc zajímaváSmile

_________________
Návsteva u podezrelé:
Sluzebná:"Dobrý den.Koho mám ohlásit?
Semir: "Sípkovou Ruzenku a Krakonose!"

http://kobrackarodina.blog.cz
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávuZobrazit autorovy WWW stránky
mimika


Založen: 05. 12. 2009
Příspěvky: 28
Bydliště: Komárno, SK
Odpovědět s citátem
ďakuj pekne Embarassed Embarassed
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
AnnaE


Založen: 14. 10. 2009
Příspěvky: 151
Odpovědět s citátem
Moc hezké a smutné. Chrise jsem sice moc ráda neměla, ale v posledním díle mi ho bylo líto. Tohle se mi moc líbilo.
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
mimika


Založen: 05. 12. 2009
Příspěvky: 28
Bydliště: Komárno, SK
Odpovědět s citátem
si milá a ďakujem ti Razz Razz
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
Pomsta je sladká
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Časy uváděny v GMT + 1 hodina  
Strana 1 z 1  

  
  
 odeslat nové téma  Odpovědět na téma