AFC11.cz    Diskusní fórum    Pravidla    FAQ    Hledat    Uživatelé    Registrace    Přihlášení 
odeslat nové téma  Odpovědět na téma
Kuchár policajtom?
elis621994


Založen: 01. 02. 2008
Příspěvky: 11
Odpovědět s citátem
Kuchár policajtom?

Toto je z mojej najobľúbenejšej telenovely, ale určite tam bude aj Cobra11. Takže nemusíte mať strach a čítajte.

Dnes nebol len tak obyčajný deň. Nad Fúrstenhofom sa zmrákalo
a nebolo moc vidieť. Alexander sa išiel prebehnúť, ale zrazu počul plač.
Prišiel k miestu, odkiaľ pochádzal. Bola to mladá pani.

„Môžem Vám pomôcť?“ opýtal sa zdvorilo.
„Áno, svojou smrťou.“- povedala a vytiahla na neho pištoľ.
„Kto ste?“ opýtal sa s hrôzou v očiach.
„Nepamätáš si ma? Som Katarína tvoja bývalá žena.“
„Katarína? A čo chceš?“
„Tvoju smrť. Ak ťa nemôžem mať ja tak tvoja milovaná Laura ťa mať nebude.“
„Ale Katarína však sme sa rozišli v dobrom.“
„Teraz zabíjam všetkých svojich bývalých. Ale keďže si bol môj manžel, budem ťa chvíľu mučiť, nech je to pre teba ťažšie.“
Alexander si až teraz uvedomil, že jediný kto mu môže pomôcť je Róbert, jeho brat. Katarína ho odvliekla do jej úkrytu a zamkla ho na zámok.

Do kuchyne zatiaľ prišla Laura.
„Róbert, nevieš kde je Alexander?“
„No konečne, že si prišla do práce sestrička. A prečo sa bojíš o Alexandra, však sa išiel prebehnúť.“
„Ale už beží viac ako dve hodiny. Vieš kade beží?“
„Viem, to on ma naučil tú trať. A si si istá, že ne išiel niekam na pivo s kamarátmi, ktorých stretol po ceste?“
„Sľúbil mi, že pôjde so mnou ku gynekológovi a tam idem za pol hodinu.“
„Tak počkaj oblečiem sa a pôjdeme.“

Nasledovali jeho kroky, čo nebolo ťažké pri napadanom snehu. Odrazu sa však stalo niečo s čím nepočítali. Začalo snežiť a to vo veľkom množstve.
„Laura, vráť sa do hotela! Ja budem bežať a nájdem viac stôp.“
„Dobre, ale nájdi ho!“
„Samozrejme.“
Róbert sa ďalej rozbehol až prišiel tam, kde Alexander odbočil pomôcť „plačúcej dáme“.
Ďalej už neboli stopy viditeľné a tak sa pokúšal ísť aspoň rovno medzi stromy. Týmto spôsobom však dosiahol len jednu vec, že zablúdil.

Dostal sa odtiaľ von a vrátil sa do Fúrstenhofu. Tam na neho čakala Laura.
„No kde je?“
„Neviem zablúdil som.“ povedal roztrasene, lebo vonku mohlo byť aj mínus 20°C a on mal len slabú vetrovku.
Do miestnosti vstúpila Miriam, Róbertova priateľka.
„Róbert, čo sa stalo?“
„Alexander zmizol.“
„A ty si bol vonku takto oblečený? Poď musíš si dať horúci kúpeľ. Laura, poď aj ty, aspoň nebudeš sama.“
„Ja to musím ísť oznámiť Wernerovi.“
Róbert s Miriam sa pobrali preč.

Laura prišla za Wernerom.
„Werner, Alexander zmizol.“
„Čo? Už ste volali políciu?“
„Ešte nie.“
Werner zavolal na políciu, no tí mu len oznámili, že musí počkať, kým to bude 24 hodín od zmiznutia a potom mu môžu pomôcť.

Zatiaľ k Alexandrovi prišla Katarína.
„Ahoj, ako sa máš?“
„Žijem.“
„Aj keď už nie dlho a tvojím správaním si to len zhoršuješ.“
„Tak ma zabi! Zabi ma!“
Katarína vytiahla zbraň a strelila za neho.
„A zapamätaj si, že so mnou sa nežartuje.“
Katarína odišla a Alexander tam zostal sám zo svojimi spomienkami.

Róbert sa okúpal a poriadne sa obliekol.
„Kam ideš?“ opýtala sa ho Miriam.
„Hľadať brata.“
„Dobre, ale dávaj si pozor.“
„Jasné, však ma poznáš.“
„Práve preto.“
Róbert odišiel a Miriam si nahlas vzdychla.

Išiel opäť na to miesto, kde boli jeho stopy naposledy. Tento krát však našiel aj niečo iné než len stopy. Bol to kúsok látky, ktorá nepatrila Alexandrovi, lebo bola ženská a nevyzerala ani tak zničene, aby tam bola moc dlho a tento úsek nenájde len tak niekto, preto vedel, že je únoscova. Zobral ju a išiel naspäť do Fúrstenhofu.

„Ahoj, už si naspäť?“ privítala ho Miriam a bola šťastná, že ho vidí.
„Áno a našiel som túto látku.“ Ovoňal ju, keď pocítil voňavku. Miriam práve skončila biologickú školu, tak mu napadla skvelá myšlienka.
„Miriam, ovoňaj to!“
„A načo?“
„Ty vieš predsa odhadnúť obsah voňavky a možno sa to dá zistiť na internete.“
Miriam ju ovoňala a nemusela ani odhadovať obsah, lebo túto vôňu dobre poznala.
„Je to Mulin, veľmi známa francúzska vôňa.“
„Výborne.“ povedal a hneď si sadol za počítač.
„Takže sa pripojíme na ich stránku a už som tam a teraz im napíšem email a dúfajme, že tam bude aj ten koho hľadáme a potom uvidíme, čo ďalej.“
Odoslali email a čakali na zoznam, keď dnu vošla Laura.
„Ahojte, čo je nové?“
„Našiel som na tom mieste kúsok látky a zistili sme, že je to nejaká dámska vôňa a požiadali sme o jej zoznam ľudí, ktorým to predali.“
„Ste dobrý.“
„Keď som bol menší, tak som sa hrával na policajtov a chcel som sa aj jedným stať, ale potom som v sebe objavil talent na varenie.“
„Ty a policajt? Však nevieš ani strieľať zo zbrane.“ povedala Laura.
„Pri varení to nepotrebujem.“
„Ale uniformy ti sedia, bol by si sexi.“ povedala Miriam
„To je jediné, čo ťa zaujíma.“ povedal Róbert a pobozkali sa. Laura sa na nich pozerala a prišlo jej to ľúto. Rozplakala sa.
„Prepáč, neplač, mi sme nechceli.“ upokojovala ju Miriam.
„Nič, to je v poriadku len mi chýba.“
„Chápem ťa, keby sa stratil tento tu, tak by som sa asi najradšej zabila. Nie tým nemyslím, aby si to urobila, ale jednoducho je to ťažké.“
Zrazu sa z počítača ozval zvuk, ako keď príde email.
„Už to je. Tak sa na to pozrime.“ povedal a otvoril email.
„Nikto známi, ale tu Katarína Klinker Emdenová"
„Ja som to vedela, tá hlupaňa mi pokazí život."
„Dobre, idem.“ povedal Róbert a postavil sa.
„A kam?“ ozvala sa Miriam.
„Na políciu. Mám jej číslo mobilu a môžem ju sledovať, ak mi dovolia ju vystopovať.“
„Nie! Je to nebezpečné.“ bála sa o Róberta Miriam.
„Musím, dlžím mu to.“
„Ako?“ opýtala sa teraz Laura.
„Ja som vinník jeho kómy.“
„Róbert, to už ti odpustil.“
„Ale ja sebe ešte nie.“
Róbert odišiel a dievčatá si dali kávu.

Prišiel na políciu a všetko im vysvetlil. Policajt naňho pozeral no potom zavolal ich sekretárku, aby našla polohu Kataríny.
„Je v lese v blízkosti nášho starého skladiska strelného paliva.“ oznámila sekretárka.
„Ďakujem, to viem kde je.“ povedal a poberal sa preč.
„A nepotrebujete pomoc?“ vykríkol ešte policajt, no Róbert bol už dávno preč.

Katarína prišla za Alexandrom.
„No vyzerá to tak, že nastal tvoj čas.“
„Prečo?“
„Mal si dosť času na rozlúčku so svetom.“
„Takže ma teraz odstrelíš?“
„Nie,“ Alexander si vydýchol, „Odstrelíš sa sám.“
„Ako?“
Katarína vytiahla ešte jednu zbraň.
„Ak nevystrelíš ty, tak ja.“
Alexander si zobral zbraň a mieril si ňou na hlavu. Odjistil dnu, keď sa zrazu dnu vrútil Róbert a hodil sa na Katarínu. Tá vystrelila, ale nadarmo.
„Róbert!“ zvolal šťastne jeho brat.
„Toto ti nedovolím.“ Kopla do neho a utiekla von. Róbert nečakal a vybehol za ňou. Po východe z kladiska ho čakalo milé prekvapenie a dôvod na oddych. Čakala tam polícia.
„Ďakujem.“ povedal udychčane.

Vrátili sa naspäť za Alexandrom.
„Ach, ako som sa o teba bál.“ povedal Róbert a objal ho.


Pokračovanie nabudúce...
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
K.Thaler


Založen: 16. 12. 2007
Příspěvky: 231
Bydliště: Břeclav
Odpovědět s citátem
Tak to hodně zírám!Fakt povedené,ale počítám,že název se tam ukáže až pozdějc?

_________________
,,Předjelo mě prase!"
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávuOdeslat e-mail
ahoj
elis621994


Založen: 01. 02. 2008
Příspěvky: 11
Odpovědět s citátem
Pokračovanie
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
elis621994


Založen: 01. 02. 2008
Příspěvky: 11
Odpovědět s citátem
Pokračovanie 2
Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávu
André-und-Semír


Založen: 09. 11. 2007
Příspěvky: 418
Bydliště: Praha-nudná část u Centra Chodov
Odpovědět s citátem
vypadá to dobře.... těším se na pokráčko....

jen jsem tam nezachytila Kobru (pokud jsem to nepřehlédla) Embarassed

_________________
Anča =)

Mám teorii.... Za vším hledej drogy... *svatoušský kukuč*

Zobrazit informace o autoroviOdeslat soukromou zprávuOdeslat e-mailZobrazit autorovy WWW stránkyICQ
Kuchár policajtom?
Nemůžete odesílat nové téma do tohoto fóra
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete hlasovat v tomto fóru
Časy uváděny v GMT + 1 hodina  
Strana 1 z 1  

  
  
 odeslat nové téma  Odpovědět na téma